Dorazil som na cvičisko, a rozhliadol sa. Zapratané to tu bolo, akoby niečo zadarmo rozdávali, no nad nikým som si hlavu nelámal. Pár ľudkov zo Suny, Iwčan a Konožan. Teda, aspoň podľa čeleniek. Taktiež som si všimol Akiho, avšak jeho prítomnosť mi v túto chvíľu nevadila. Vlastne, mi to bolo jedno. Prešiel som na odľahlejšie miesto od ostatných, stále som chcel zanechať anonymitu tej techniky, a pustil som sa do boja s ňou. Takže, čím začať? Základy som už mal zo Suny, teraz trebalo prax! Uškrnul som sa, zložil jednoduchú pečať, zavrel oči, a sústredil čakru všade okolo svojho tela. No prd sa stal. A ani nič iné som nečakal, predsa na prvý pokus to nejde! A tak som znova spustil pečať, a nechaj čakru kolovať okolo tela, ale malo to taký istý účinok..
Po 8mich hodinách:
Ksóóó! Zreval som nahlas, a z celej sily som vrazil do stromu. Nie len že som ten strom nezlomil, ten strom dokonca zlomil moju ruku. Teda, podľa všetkého, keďže divné chrupnutie, a zapraskanie, a hlavne ostrá bolesť sa po údere do stromu len tak netvorí! Ale, len som si ruku obviazal obväzom, než ma niečo napadlo. Predsa som bol len hlupák. Díkes strom! Uškrnul som sa, prešiel okolo neho, a znova sa postavil na stred cvičiska. V mene Jashina.. Teraz! Vykríkol som, zložil pečate, zavrel oči, a nechal vzduch prúdiť okolo mňa! Nato som začal vypúšťať čakru do svojho tela, a vzduch sa do mňa, začal, "nasakovať". Až som pocítil v ruke úľavu. Prekvapilo ma to, nechcel som liečebnú, mala úlohu obrannú. Otvoril som oči, a srdce mi zamrelo. Moja ruka, zlomená, spriesvitnela. A už som aj vedel prečo, predsa som len nebol až také pako. Zlomená kosť.. Na ňu sa sústredí menej, keďže tam nie je. Šlo len o sústredenie, nie o silu! Takže som nato prišiel, len pozeraj Néé-chan! Zvolal som nahlas, a znova sa pustil do úpenlivého tréningu, ktorý pokračoval až do večera, avšak, večer sa mi podarilo znehmotniť presnú polovicu tela. Úspech, aj keď nie dokončený, stále to niečo znamenalo. Moja technika, konečne dosiahla požadovanej sily. Psychopaticky som za zasmial, stále na Akiho, ktorý ma len pozoroval. Štvalo ma to, ani za mák mi pomôcť nechcel, ale to som už vlastne ani nepotreboval. Tak fajn.. Sústrediť! Zložil som pečať, zatvoril oči, a znova sa sústredil. Nechaj ju viať okolo seba.. Zdvihol sa vietor, prúdil okolo mňa, akoby bolo moje brnenie, no nebolo. Nechaj prúdiť čakru telom.. Vietor sa priblížil k telu, a začalo nasávanie. Staň sa vzduchom! Zvolal som, otvoril oči, a pozrel sa na telo. Ktoré kompletne zmizlo! Bol som len vzduch, a teraz večer bolo ťažké zistiť kde som. Dokázal som to... Skočil som od radosti, pričom môj dopad trval dlhú dobu, zľahka som sa dotkol zemi, a prešiel malý kúsok. Po cvičisku. Necítil som nič, bol som ľahký ako pierko, a aj dotyk zeme, bol akoby som kráčal po bavlnke. To sa mi páči..
jen mě nezabijte a moc neničte./
)
