Cvičiště

First topic message reminder :


Místo pro trénování se vším potřebným vybavením. Jedno z nejdokonalejších a nejfrekventovanějších míst v Iwagakure. Jeho rozloha je srovnatelná například se Strahovským stadionem (300x400m). Leží půl míle od Iwagakure a cesta k němu je vcelku náročná. Každý ninja se tam ale bez problémů dostane. Na cvičišti můžete najít překážkové dráhy, všechny možné povrchy a v západním rohu roste dokonce malý les.
Na cvičišti je vždy jeden sensei a dva chuunini dohlížející na pořádek cvičení. Velmi často tam trénují ANBU a vojáci, kteří tam zlepšují fyzičku.

Pousmála jsem se nad kočkami, rady? Nic mě nenapadá...předpokládám že víš jak na to. Nejdřív krev a potom...Prase, Pes, Pták, Opice, Ovce, řízla jsem se katanou do ruky, poskládala jsem pečetě, a pak jenom dáš ruku na zem a...Kychiyose no Jutsu! S tíchým *puf* se přede mnou objevila modrá ještěrka, Ahoj Eryuu, usmála jsem se na něj. Eryuu mi vyskočil na rameno. No, nevím co ti dát za rady. Prostě musíš chtít to zvíře vyvolat a to zvíře by mělo být chtěno vyvoláno. Sepsal jsi tu smlouvu, jako že jsi je donutil? Nebo jsi se domluvil? Anebo za tebou přišli, aby ti nabídli pomoc? dopověděl za mě Eryuu. Já se pousmála při vzpomínce na tu noc, kdy za mnou přišel Salamandr a nabídl mi jejich pomoc.

Mauro

Pokračoval som v tréningu potom prišiel Yukio iba som kývol hlavou na znak pozdravu a pokračoval som dalej v tréningu šlo to už lepšie ale chvíľku som si chcel oddýchnuť tak som prišiel k nim.

"Hmm ono to je dedičné toto privolanie tak to môžem povedať už moji rodičia to mali takže asi tak to môžem povedať to ešte uvidím ale ako a čo privolám." Popravde som nevedel ani ja čo sa stane ja som to podpisoval ešte ako som šiel na akadémiu. Preto som tak trocha bol z toho zmetený. "No budem to proste musieť vyskúšať a uvidím čo sa objaví." Povedal som a porezal som sa kunaiom na prste. Začal som skládať pečate a sústreďovať chakru nevedel som aké množstvo preto som nejaké skúsil odhadnúť hneď na to som priložil ruku na zem. "Kuchyiose no jutsu!" Vykríkol som a hneď na to sa tu objavil dym. Na to ale koľko tam bol dymu keď sa rozplynul na tom mieste bolo malé čierne koťátko ."No tak ale toto by tak asi ale nemalo byť ... "

Mauro

Usmial som sa a trochu zasmial.No na prvý krát dobre...Ale použi viacej chakry...Nájdi ju vnútri seba...Povedal som a prestal som sa usmievať pričom som sa mu pozeral do očí a čakal som.

//páni jde ti to rychle...na to, že se to máš učit nějaký čtyři-pět dní...já se to učila, že první dva dny jsem sotva vyvolala pulce :/

Pousmála jsem se nad kotětem. Rozhodla jsem se zatím trénovat s Eryuuem, takže on začal pohybovat přírodou a já si zase cvičila koncentraci větrné chakry, protože to není zrovna jednoduché...Nejdříve jen tak na listech, potom jsem zaostřovala katanu a nakonec jsem zkoušela, jestli, když hodím kunai, zůstane s ostřím chakra.

//a ke všemu....už umíš šest technik (pro genina max.)

(preto ju nemám napísanú v technikách ja mám v pláne to že mi nepôjde a že sa s ňou moc nepsuniem XD no nemal som čo robiť )

Pozrel som smerom k Maruovi a tak trocha som nechápal čo tým myslí. Ja som o kyuubim nevedel ba sa ani neprejavil až na tie hlasy a to ja som mal svoju vlastnú mienku že som asi schizofrenik. "Ale s tou chakrou budeš mať asi pravdu .... na to ako ju ovládam by to ale problém byť nemal. " Ten koniec vety som si skôr povedal tak trocha pre seba.

Mauro

Tá včerajšia rana bola hlboká a veľké že ?Spýtal som sa ho vážne pričom som sa mu stále pozeral do očí a čakal som na jeho reakciu.

"Umm áno bola ... prečo sa pýtaš ?" Opýtal som sa ho a čakal som čo povie. Niečo sa asi dialo no ja som vôbec nevedel čo.

Mauro

Pozri sa na Mononoke trafil si ju shurikenom...A spôsobil si jej oveľa menšie zranenia ako ona tebe... Zatiaľ čo tebe sa tvoje zranenie zahojilo jej ešte z daleka nie...Povedal som a pozrel som sa na Mononoke a potom zase na neho.Zaujímavé však...Dodal som.

"Nó tak mne sa už od narodenia všetko hojí rýchlo nepríde mi to nejako divné. Čo presne týmito otázkami sleduješ?" Opýtal som sa ho už narovinu a čakal som čo z neho teraz výjde.

Mauro

V Konohe je to asi iné ako v Kumo...Povedal som.Vieš prečo sa ty tak rýchlo hoja rany ? a prečo máš tak veľa chakry ?Spýtal som sa ho skôr básnicky nečakal som odpoved.Ani nevieš ako sme si podobný...Dodal som potichšie ale počuť to musel otočil som sa a šiel som za Mononoke.Raz na to prídeš...Zakričal som a kráčal som dalej až kým som neprišiel k Mononoke tam som zastavil.

Jeho slová mi význam nedávali. Ja som to všetko o čom hovoril bral ako normálku niečo čo mám už od narodenia vďaka tmu aký som. Vŕtalo mi to hlavou no radšej som pokračoval v tréningu. Nemal som v pláne sa dnes zaoberať ničím iným aspoň nie túto noc.

Mauro

Otočil som sa ešte smerom k nemu.A kedy dáme ten boj ?Spýtal som sa ho z úsmevom.

Raději jsem mlčela, když si spolu povídali, protože jsem nemla co říct. Vytáhla jsem kus látky a ovázala jsem si dlaň po Kuchiyose. Vytáhla jsem obě katany, brousek a nějaký hadřík, protáhla jsem si prsty a začala jsem se věnovat svým katanám. Jemně jsem je ostřila a očistila jsem je od krve, prachu a jiné špíny. Byla to tak jednotvárná práce, že jsem se brzo uklidnila a na nic jsem nemyslela...

Pozrel som k nemu a prerušil som tréning. "No tak ja si myslím že ak chceš mohly by ste začať s tréningom aj teraz." Povedal som mu a čakal som čo povie on.Stále tu senseiika sa neukázala. Kde tak asi je ?

Mauro

Ak ťa nebolia rany a si pripravený tak môžme...Povedal som pričom som sa pousmial a dal som si dole zo seba všetky nepotrebné veci ktoré by aj tak iba prekážali a čakal som.

Koukla jsem na ty dva...takže teď přijde silnější kalibr...jak říkam: na ty dva nemám. Ani zdaleka...Pořád jsem si v hlavě opakovala, jak jsem slabá a že bych tyhle dva nikdy nedokázala porazit.

Už hneď teraz som vytiahol katanu a začal pripravovať vhodné množstvo chakry na boj. "Nie je to v poriadku kľudne začnime." Povedal som a ako predtým som vyčkával na jeho ťah.
Bol som v strehu a mal som v pláne aj ja spraviť jeden výpad.

Mauro

Pomaly som začal kráčať smerom k nemu rýchlo som vytiahol katanu a rozbehol som sa oproti nemu v tom som sekol z dola nahor a vyčkával som či môj útok vykryje.

Katanu som nasmeroval smerom hore a potom som ju dal na ležato zo špicou ktorá smerovala na ľavý bok. Keďže sekal musela sa mu zošmiknúť jeho zbraň po mojej smerom na ľavo a keďže ja som z bloku okamžite mohol sekať a on z útoku nie hneď po tom som sekol smerom na jeho pravé rameno.Bolo to niečo zo základných ťahou v šerme.

Mauro

Katanu som pustil a zohol som sa tak aby my jeho katana prešla nad hlavou následne som sa ho snažil pod kopnúť nedúfal som že sa my to podarí ale čakal som že sa bude musieť stiahnuť do zadu aby sa vyhol útoku.

Ako ma chcel podkopnúť ja som len nadskočil do dostatočnej výšky a ako som dopadal mal som v pláne ho bodnúť a to priamo tam kam by som trafil dúfal som že keby tak do nohy alebo innde hoc keby som mal trafiť naschváľ by som katanu vychýlil predsa len prebodnúť mu nohu by bolo naozaj bolestivé a neprípustné.

Mauro

Rýchlo som chytil katanu ktorú som mal na zemi pri sebe a z celej sily som vykryl jeho útok katana sa my vyšmykla z ruky z toho nárazu a to som ju držal naozaj pevne dúfal som že aj jemu vyletí z ruky čo mohol byť dosť pravdepodobné.

Nečakal som až taký náraz hoci som držal katanu pevne vyletela z rúk aj mne. Preto som hneď na to odskočil. Pozrel som kde je vlastne moja katana no nechal som ju teraz tak a vytiahol som do každej ruky po 5 kunaiov na ktorých boli pripravené drôtiky. Do každého už prúdila moja chakra dokonca aj do drôtkov a to preto kvôli tomu čo sa stalo minulý boj s tým dievčaťom. Poučil som sa.

Mauro

Zložil som pečate.Shunshin no Jutsu...Povedal som a zmizol som objavil som sa za ním a to naozaj rýchlo k tomu bol otočený ešte chrbtom.Rariatto...Povedal som hlasno a snažil som sa ho udrieť do chrbátu bolo to nečakané a rýchle a z veľmi malej vzdialenosti.

Ešte od predtým som v sebe tlačil chakru ktorú som teraz uvoľnil naraz na štít lenže jej bolo priveľa ako narazil odrazilo ho to 2x tak a štít sa roztrieštil mňa to odhodilo kupredtu taktiež a spravil som asi 3 kotúle po zemi. Toto sa stalo asi prvý krát. Aspoň som ale zistil čo sa stane ak presílim štít chakrou. A možno to nebolo tým ale mojou nestabilnou chakrou ktorou niečo z vnútra narúšalo. Vyskočil som po tých 3 kotúľoch nakoniec na nohy mal som trocha porezané ruky. "Au ... "Povedal som a zasa som bol v strechu chakru som zasa začal sústreďovať.
V ruke mi ostalo tak 7 shurikenou 3 som vytratil. "Začínam nenávidieť shunshin"

Mauro

Usmial som sa a hodil som jednu dymovú bombu ktorá začala pri ňom dymiť opäť som poskladal pečate a použil som Shunshin no Jutsu objavil som sa nad ním a snažil som sa ho kopnúť do pravého ramena veľmi rýchlo a silno.

Ako tom tam hodil ja som inštinktývne skočil dozadu preto ma trafiť nemohol. Ale to nebolo celé ja som sa snažil z dymu vybehnúť von čo netrvalo dlho a podarilo sa mi to.
Hneď na to som vyskočil na strom a začal ho vyhľadávať. Mal som v pláne ho trafiť jednou z mojích techník.

Mauro

Použil som Bunshin no Jutsu a vytvoril som 4 klony všetci sme vybehli z dymu smerom k nemu a začali sme skladať pečate klony iba na prázdno čakal som čo urobí teraz.

Zoskočil som zo stromu ale smerom tak aby ma nemohol vidieť a vytvoril som aj ja bunshiny bolo nás dokopy 6 preto sme všetci naraz vybehli spoza stromu. Začal som vytvárať potom pečate aj ja teda všetci. Čakal som čo spraví teda on.

Mauro

Vedel som že ak zaútočím aj na toho práve ho bude mať štít zložil som pečate a použil som Shunshin no Jutsu objavil som sa v korune jedného stromu moje klony zmizli no už v tom letel jeden kunai z výbušným lístkom smerom k ním a buchol pri nich a ja som znova začal skladať pečate.

Ako to buchlo všetci sme zmizli dokonca aj ja keďže som vytvoril pečate na kawarimi. Objavil som sa u mojej katany ktorú som si zobral a do nej som sústreďoval okamžite chakru. A dokonca nie len že do nej ale aj do seba predsa len v sústredovaní chakry a v jej ovládaní som bol naozaj veľmi dobrý preto sa zdalo že ja míňam chakru no ja som ňou aj tak viac šetril.

Mauro

Zoskočil som zo stromu pousmial som sa pre svoju katanu som si nešiel už ma to unavovali s ňou bojovať. Hodil som po ňom 4 shurikeny a vybral som si dva kunaie a pomaly som šiel k nemu.

Shurikeny som vyblokoval pomocou mojej katany a čakal som si kým príde bližšie. Katanu som zasunul do pochvy ale držal som ju za rukojeť aby som mohol spraviť výpad z tej pozícii sa dal vždy spraviť najrýchlejší.

Mauro

Hodil som po ňom jeden kunai a rozbehol som sa oproti nemu a pokúsil som sa ho seknúť do brucha.

Ja som uskočil do boku proti kunaiu a ako ma chcel seknúť do boku vytasil som rýchlo môj meč a pritom vypustil všetku tú chakru v tom okamihu keď sa naše zbrane stretli a keď mal najmenšiu šancu na úhyb. "Tentoukai!!" Túto techniku možno že už videl že som použil ale nie v takomto rozsahu naozaj som ju teraz posílil ale len tak aby to keby ho to trafí ustál. Predsa len to bolo vždy o množstve chakry. Ak by ho to ale teraz netrafilo mohol som hneď vyslať ďalšiu dodatočnú vlnu ktorú by teraz ak by uhnul už schytal určite. Teda to som si aspoň myslel.

Mauro

Všetko sa my spomalilo.Nechaj to na mňa...inak zomrieš...Prehovoril ku mne Hachibi v tom momente ma obalil plášť z chakry a masa chakry jeho útok vykryla v tom som nabral veľkú rýchlosť a už som stál iba za ním.Rariatto...Zakričal som použil som oveľa viacej sily ako predtým.

Hoc som niečo také nečakal vytvoril som proti tomu štít lenže ten praskol. Bolo to asi prvý krát čo sa niekamu ho podarilo takto prasknúť no aspoň účel splnil hoc jeho ani neodhodil preto ja som musel uskočiť. Vo mne ale teraz niečo vrelo doslova všetko moja chakra. Nevedel som prečo ale bolo mi teraz zvláštne tak inak. Vo mne som začul len taký hlasný smiech.
Tak toto bolo niečo ... Pomyslel som si . A to ešte niečo uvidíš. Ozvalo sa vzápatí na to .

Mauro

V momente som bol za ním a smeroval na neho kop z otočky prakticky sa mu už nedalo ani vyhnúť navyše bol neuveriteľne silný.

Jedine čo som proti komu teraz stihol spraviť bolo to že som pred jeho nohu dal svoje ruky a kryl tak miesto kde ma chcel kopnúť ale aj tak som odletel. Naštastie som ešte ako tak dopadol dokonca aj dopad mi šiel ťažšie. Sakra čo je zač ? Začal som v sebe cítiť hnev ale iný v tom že zo začiatku som s ním tak dobre držal krok a teraz som sa ledva bránil no vzdať som to ešte nechcel hoc to bol tréning takto aby ma rozbil som prijať nechcel. Začal som robiť pečate a dúfal som že ich aspoň stihnem.

Mauro

Zložil som pečate a použil som Shunshin no Jutsu objavil som sa vedľa neho a snažil som sa ho kopnúť tak aby odletel do lesíka ktorý bol od nás tak dva metre.

Keď som sa vďaka jemu kopu objavil v lesíku na bruchu ostal som chvíľu ležať. Takto suveréne som ešte nedostával. Pomaly som vstal nevedel som prečo ale cítil som sa silnejší. Bolo vo mne toľko chakry ako nikdy predtým.
Stisol som obe päste a meč ktorý som stále silno zvieral v ruke som zasunul do puzdra. Neviem odkiaľ to zo mňa ide ... ale teraz ma to ani nezaujíma Pomyslel som sa a doslova ako keby som použil shunshin už som bol pri ňom a snažil som sa ho kopnúť veľmi silným kopom do hlavy. Na mojej tvári boli vidieť zárezi ako mávajú "mačky." a oči taktiež no boli červené.

Mauro

Chytil som mu nohu teraz to bolo vyrovnané odhodil som ho od seba dosť daleko a to naspäť do lesíka kde mu v ceste stály stromy.Kyuubi...Povedal Hachibi a zasmial sa.

Ako ma odhodil ja som sa teraz nohami oprel o strom a zasa som vyštartoval naňho. Pri lete som som mieril strmhlav naňho ako som bol ale uňho celou silou som sa napriahol a mal som v pláne ho udrieť . Už som sa nechcel nechať len tak odhodiť.

Mauro

Ako som videl že letí na mňa tak som začal skladať pečate použil som Shunshin no Jutsu v okamžiku som bol nad ním a nohami som sa ho snažil zaraziť do zeme nemal moc možností ako sa vyhnúť. Pri lete nemohol meniť smer k tomu to bolo ešte naozaj veľmi rýchle a nečakané.

Bolo to nečakané lenže než som dopadol na zem jeho odomňa odrazilo môj štít ktorý mu teraz mohol ublížiť lebo doňho šlo naozaj veľké množstvo chakry. A ešte som ju dokázal stabilizovať aj v tomto prípade. Ako som dopadol na zem naozaj sa poriadne popraskale bol tam menší kráter. Hneď na to som sa odrazil a zasa som mieril smerom naňho zhromaždoval som chakru. Moju kyuubiho a dokonca aj naozaj malé množstvo prírodnej čo cítiť veľmi nebolo.

Mauro

Odhodilo ma to o kúsok dalej no ako mieril na mňa okamžite som si vytiahol jedne kunai na ktorom bolo oceľové lanko a na ňom 5 výbušných lístkov hodil som to po ňom vybuchlo to pri ňom ja som mal čo robiť aby som ustál ten výbuch no zostával som pozore akurát čo som urobil zopár krokov do zadu aby ma nemohol prekvapiť.

Kenko Ryuu napsal:Wow. Sugoi sensei! Pečetě jsem si zapamatovala a hned techniku zkusila. Takže, tygr, kůň, zajíc, potkan, pes. Odříkávala jsem si nahlas. Um.. nevypadá to stejně. Zamračila jsem se, když jsem si horlivě kontrolovala svoji a senseiovu dlaň. Ještě jednou!

(Už som tu. )

"Hoci je technika prístupná už Genin~om, je veľmi nebezpečná! Preto sa ju snaž používať iba v najnutnejšom prípade, pri obrane. Jeden dotyk a môžeš spôsobiť vážne vnútorné zranenia!" Modrá aura okolo mojich dlaní zmizla a ja som sa snažil nájsť pohľadom Kazu~a. "Už sme v Kamennej dosť dlho."

z Nudy jsem zapíchl Jō,poté na něj vyskočil a stojím na něm jednou nohou,druhá je skrčena směrem dozadu.
Vypadám jako čáp,ale spíše jako z kamene...nehybný očima sleduji blízké okolí Lidi jak smetí,tu Kumo,tu Konoha.....nuda konstatuji v duchu.
Na hlavě mi přistála včela a špacíruje mi po vlasech,což je mi jedno,po chvilce zase vzlétne,jako strnulý balancuji na Jō,což mi vskutku jde,být netečný je totiž má specializace.