Hory, skály, jeskyně, vodopády

Tato oblast může místy připomínat kamenné bludiště. Doporučuje se nescházet z vyznačených cest. Laviny tu jsou dost časté...

Parta nukeninů kteří unesly Shiori seděla v jakési polootevřené jeskyni u plápolajícího ohně, kolem nich byly pytle s obilím, avšak Shiori nikde... nejblíže k ohni seděl Cé, jeho zjizvenou tvář bez masky rýsovaly plameny ohně, bylo vidět že již není nejmladší a má hodně životních zkušeností... Kousek za ním seděl Bé otočený zády k ohni a díval se do vodopádu stékajícího a hučícího pár metru před ním, jeho výraz byl dosti zamyšlený

B: "zajímalo by mě proč chtěl tu holku" řekl Bé zamyšleně
C: "možná si s ní jen chtěl užít ale sám by jí neunes, mimo to ti do toho nic neni, von platí, my pracujem" dodal hrubým hlasém Cé, vzal pytle obilí a všechny je pomalu přenesl k vodopádu "teď už jenom splnit poslední část úkolu"
pomalu rozvázal pytel a začal z něho sypat obilí do vody

Dobehol som nakoniec po stopách až sem .Len problém bola to jaskyňa .Preto som dobehol až k jej kraju a vďaka technike skrývania čo sme sa učili z akadémie som sa tu snažil skryť aby som vyzeral aj ja ako kameň a pritom som odtiaľ videl na nich chcel som hlavne nájsť Shiori ale ona nikde .Sakra nieje tu ? ... tss poriadne nepočujem chce to ísť bližšie !

Dobehol som priamo pred jaskyňu na druhý okraj ako bol Yukio. Kryl som sa stenou skaly a nakukoval som dnu. Videl som tam s*áča 1, s*áča 2, ale Shiori som nevidel. Jashinee! Pozrel som sa na Yukia a dúfal som že niečo vymyslí on, pretože ja som mal plán zničiť to tu. A vlastne som dostal nápad. Keďže tu nebola Shiori, nemal som sa čoho báť. Na kunaie som pripevnil výbušné lístky a pozrel som sa na Yukia, teda na mesto kde sa zamaskoval. Rukami som mu naznačil, že chcem tie kunaie pohádzať dnu a trochu sa vyhrážať zborením jaskyne. Ale čakal som na súhlas od Yukia.

C: pomalu jsem každý pytel s obilím vysypal do vody, tak aby nadále nebylo použitelné
"tak a je to" zamručel jsem a k táboru přišly zbylí dva komplici

B: vytrhl jsem se ze zamyšleného výrazu a ze zadní kapsy jsem si vytáhl nemalou částku peněz má částka činila největší podíl, Cé dostal o trochu méně než já a ty zbylí dva dostaly nejméně což samozřejmě vyvolalo hádku

Teraz sa hádalo to treba využiť ! Pomyslel som si a kývol som až teraz na súhlas nech to tam hodí a ukázal som smerom na tých dvoch čo začali hádku. V tedy som ja zamieril na jedného z nich skôr na toho čo rozdával peniaze . V tedy som čakal ako on hodí tie kunaie jasom v tedy nabíjal . Ako to v tedy mal vlastne hodiť mal som v pláne vystreliť do jeho chrbta takú aby ho to vlastne omráčilo .Bolo v tom naozaj dosť chakry.Pri výstrele mal vždy nastať taký zvláštny zvuk výstrelu no to by cez výbuch čuť nemalo.

Prikývol. Nato som okamžite vyhodil kunaie do jaskyne, smerujúc na strom. Sledoval som pozorne strop, a tam kde sa mi zdal strop slabší, alebo tenší.. Tam som hodil kunai. Keď ich tam bola dosť slušná kopa, ktorá keby vybuchla, vyhodila by do vzduchu celú jaskyňu. S pečaťou na uvoľnenie som vošiel dnu a zo šialeným výrazom som sa rozosmial. Tááák! A teraz mi povedzte kde je Shiori! Hovorte! Inak z vás neostane ani len vý*al! zreval som a z môjho hlasu a výrazu svedčilo len jedno. Že nemám problém nás vyhodiť do vzduchu.

"Hej ... potrebujeem ich živých inak sa nedozvieme čo vlastne chcú a drž sa pre istotu u mňa bližšie keby zaútočia mám to ako vybrániť ."Povedal som mu tichšie smerom k nemu .A pozeral som na nich .

Akože som s vami chcel hovoriť kľudne, ale nedávate mi na výber. Kai! zreval som a jeden kunai vybuchol. Kus skaly dopadol tesne vedľa Céčka. Kebyže ho trafí, zabil by ho ako nič. Ale vážne ma ne*er! Hovor, inak tu všetci zomrieme. A ja vážne kašlem nato, či umriem, alebo či budem žiť... k šialenosti som pridal slinu. Slina bola naschvál, no ten šialený výraz som bral vážne. Yukiove slová som započul, a riadil som sa nimi, no ak budú sa ďalej takto správať, zomrú...

"Vážne ... ak ich zabijeme tak sa nič nedozvieme musíme ich jedine zajať či omráčiť ."Pravda pre nás možno nadľudský výkon ... věď sme geniny ... Pomyslel som si a začal som vytvárať pečate .

Lenže ak aspoň jedného nezabijeme, budú as ďalej hrať na pánov. pomyslel som s. Kai! odstrelil som ďalší kus skaly, ktorý padal na Céčko a jeho partu. Ja Vám dám sa zo mnou zahrávať! Okamžite hovorte, inak... Viete samy čo... znova som sa šialene zasmial a o krok ustúpil, aby som bol bližšie k východu, ak to vyhodím do vzduchu.

Zazeral som na Céčka ako na prízrak. Nato som sa znova rozosmial na plné kolo. To sa vážne chceš biť? dusil som sa smiechom. Ty? Taká zdechlina? Skoro som spadol na zem, a držal som si brucho od toho smiechu. No rázom smiech prešiel a ja som sa zatváril vážne. Dal som si dole bundu, čím som svetu odhalil svoj klan a jeho znak na mojom tričku. Bundu som odhodil na Yukia, a hnusne som zazrel na Céčko. Tak poď! provokoval som ho. Ty zdechliak!

Namieril som rukou naňho akokeby som v nej mal imaginárnu zbraň."Nepribližujte sa ... hoci vás potrebujeme živých nič sa nestane ak zomriete ... "Nehovoril som vážne predsa len niekoho zabiť nebolo moje gusto.V tom ale zaútočil na Naa preto som uskočil aj ja a mal v tedy som začal nabíjať svoju techniku.

Keďže nás delil nejaký ten meter, len tak, tak som uskočil no aj tak ma trafil. Bolo to len o chlp, no dosti ma to zabolelo. Na nič som nečakal a ako som nejak vykryl jeho ranu, z pravej strany to päsťou zamieril do jeho brucha, ale to nebol môj plán. Môj skutočný plán spočíval v mojej ľavej nohe, ktorá sa snažila podkopnúť Céčko... Neblázni Yukio, ten je môj! vykríkol som na neho...

Keďže teraz bolo Céčko na Naovi nemohol som po ňom strieľať lebo by ho to vlastne asi rozpučila preto som sa rozbehol k nim a mal som v pláne skopnúť Céčko z Naa .Hoci hovoril že je jeho len tak som to nechať nemohol .

Keď na mňa padla ta horda sadla, priam som oči nevypučil a len som zazeral na Yukia. Tak mi pomôž a nestoj tam ako soľný stĺp! nahnevane som na neho zakričal, a pocítil som hrubý pokles kyslíka v pľúcach. Rukami som ho začal udierať do bokov, ktoré boli asi jeho najmäkšou časťou tela.. Ak nepočítam mozog, ktorý určite nemal. Spolu s Yukiovou nohou.

(zdá se že Yukio je již off, takže do dopíšeme zítra v průběhu dne ^^ pokud je to v pořádku)

(Mám prázdniny, takže mne to nevadí )

(závist )

(Ešte jeden spam ... " " XD )

(budu se zítra muset ospravedlnit adminkám xD ale psát na 3 místech na jednou je celkem "záhul" xD)

(Ehm.. Nech tu nemáš Dual post xD )

Ako on zatlačil a ja som kopol do toho "obra" ešte som ho potom radšej potlačil a potiahol som Naa za ruku smerom dozadu aby nebol v dosahu toho "hromotluka" Nakoniec by mal už stáť na nohách v podstate aj v poriadku možno trocha sa cítil ešte ako sardinka ale to som ja vedieť už presne nemohol.

Postavil som sa na nohy a zhlboka som sa nadýchol. Konečne sa mi do pľúc dostal kyslík, a nie tie jeho výpary a exhaláty vychádzajúce z pod jeho pazuchy. Chytil som Yukia za plece. Díki, máš to u mňa, na pivko alebo saké ťa pozvem neskôr. uškrnul som sa na neho a sledoval toho valibuka ako sa skrúca na zemi. Teraz bola naša chvíľa. Pozrel som sa na Yukia. Zabiť, alebo len omráčiť? spýtal som sa ho potichu, ale len zo srandy. Podišiel som k nemu s kunaiom v ruke a len pán boh vedel, čo s ním chcem robiť. Tak hovor!

"Tak to už nechám na tebe ... "Odvetil som mu a nechal som to na ňom ak by naňho zaútočili okolo neho by sa automaticky vstičil charkový štít a nič by mu nespravili a hneď po tom by som do nich hodil ešte kunaie .Kryl som ho teraz vlastne .Lebo ja som dobrý vymahač nebol.

Mlčíš? Tak dobre... Z celej sily som ho kopol do slabiny, čím sa pekne skotúľal znova na zem, z ktorej sa snežil postaviť. Kunai som mu namieril k bruchu a sekol som. Prišlo mi zle z toho čo robím, no tým bol pre mňa najprednejší a bol som kvôli Shiori urobiť čokoľvek. Tak hovor ty sprosté prasa, inak ťa tu rozpáram! nahnevane som na neho zareval. Takého som sa ani sám nepoznal. Útok toho druhého som neregistroval, bol som až príliš zabraný do vymáhania informácií. V jediné čo som mohol dúfať je, že mi Yukio kryje zadnicu.

Ako zaútočili na Naa vytvoril som okolo neho ten štít ale musel som odskočiť pritom ešte mohol vydržať ten štít tak maximálne pár sekúnd lebo som ešte po tom čo útočil na mňa hodil kunaie v tedy ako mal blokovať som chcel nabiť svoju techniku a až potom ho zneškodniť nevedel som či to stihnem ale Nao by mal byť v poriadku lebo ten štít chakra no tate ho mal aspoň trocha odraziť bol to taký efekt techniky vlastne .

Teraz ma pekne vytáčaš! Okamžite som sa otočil na toho blbca čo na mňa útočil a vykryl som jeho ranu. Nato som zaútočil ja a odkopol som ho od seba. A ako bol odo mňa ďalej, zreval som Katsu! nato som odpálil ďalší kunai, priamo nad ním. Znova som sa pozrel na Céčka. Tak ti nebudeš? Tak ... si na tebe vyskúšam praktiku mojej novej techniky! Katon: Goukakyuu... zreval som a ohnivú guľu som namieril na jeho nohy, ktoré som mu pálil. Bolo to dosť brutálne, a ja som radšej prestal. Mám pokračovať? spýtal som sa, no teraz to neznelo nejak výhražne, ale zhrozene.

Zamieril som k Naovi a chytil som ho za rameno ."No tak to už stačí ... "Povedal som to a pozeral na ostatných tý už vlastne akosi ani neútočili preto som prebehol k nemu ."Stačí ak nám prezradíš kde je to dievča čo ste zobrali ... "

Zhlboka som sa nadýchol a sadol som si na zem. Čo to zo mnou je? Ja som ho pálil zaživa? pokrútil som hlavou. Bolo to pre Shiori? Alebo len tak? Čo sa to vo mne deje? nechápal som tomu. Poslednú dobu to vo mne vrelo, a teraz to zo mňa vychádzalo. Sledoval som Céčka a Yukia. Povedz... A necháme ťa...

"Ach tak toto nám moc nepomohlo ... "Povedal som a kukal som ako na tom sú ty ďalšíí .

Nééé! zreval som a vyskočil som na nohy. Niéééééééé! nahnevane som kopol do Céčka, dúfajúc že sa preberie. Nie, niéé, Niééééééé! Rukou som vrazil do steny jaskyne. Posledná nádej a ja som to znova pokašľal. Príst... Čo je to príst? Prišťal, pristál?... nevedel som prísť na to a znova som zamieril pohľad na Yukia a smer kde pozerá. A pozeral na ostatok. Nová nádej, teraz sa kroť! povedal som si a znova som poskladal pečať. A vy viete čo?

Pozoroval som jeho ruku, a nato mi padol zrak na vodu. Prístav! vykríkol som nadšene a zaškeril som sa na Yukia. Prístav! Toto jediné čo máme. Povedal Príst... A on ukazuje k moru... Vychádza mi len prístav. Tak ideme! zavelil som a rozbehol som sa preč.

Ja som sa tiež okamžite robehol preč.
(presun)

Spoiler:

Celou cestu jsem běžel a dával pozor, jestli mě někdo nesleduje. zastavil jsem se až v horách. Protáhl jsem se jednou nenápadnou škvírou mezi kameny a dostal se do prostorné jeskyně osvětlené jen svíčkami. Haru jsem položil na kamenný stůl, který byl připraven ve středu místnosti. Přinesl jsem si mísu s vodou, skleničku a další nástroje potřebné k vyjmutí oka tak, abych neporušil byakugan. Cesta mě ale hodně vyčerpala. Neměl jsem dost čakry na to, abych operoval hned teď. Vzal jsem si pilulku a sedl si do rohu, abych si trochu odpočinul. Napil jsem se minerálky a zamyslel se.
Hmm... doufám, že se neprobere příliš brzo. To by mi vážně nepomohlo...

Ai Ishi

Cestou ako som utekala som spomalila a zastavila som sa pri nejakej skale do ktorej som začala kopať zúrivo."čo si myslel že sa necham zabiť len kvôli nemu neznášam ho! kričala som a kopala do skaly