Sediac na múre, na ktorý som sa vyštveral asi pred piatimi minútami, pozoroval som okolie. Hlavou som otáčal sem a tam, teda doprava a doľava, do čoho som ešte húpal nohami tak, ako to len šlo. Samozrejme, vždy som pätami udrel do múru. To však nebolelo a nebolo ani počuť, vďaka tomu, že moja obuv sa skladala prevažne z gumy.
Práve som si užíval svoje voľno, jeden z prvých voľných momentov od doby, čo som získal tú kovovú vecičku, ktorá sa teraz leskne na mojom čele. Presne, čelenku! Je na nej vyrytý znak Listovej, čo znamená, že som jej právoplatný ninja. Titul genin som získal len nedávno, myslím, že je tomu zopár dní, odkedy sa ním môžem pýšiť.
Ešte som nedostal tým, čo je celkom zaujímavé, keďže som doteraz bol v tom, že ho odstanem v deň odmaturovania. Asi som sa mýlil. Ale tak, hokage pravdepodobne potrebuje čas, aby si dobre rozmyslela, aké tými zostaviť a koho dať komu za senseia.
Z ničoho nič som vytiahol mangu, ktorú som mal vo vaku vysiacom na mojom chrbte. Ako som to dokázal? Odpoveď je jednoduchá, prax!
Jop, mange sa venujem už asi tri roky, a nosiť ju vo vaku so sebou som sa naučil približne pred dvoma. To znamená, že mám viac než ročnú prax vo vyťahovaní mangy z vaku, ktorý nosím na chrbte.
Otvoril som časopis, v ktorom sa komisk nachádzal, následkom čoho bola moja úplná ignorácia blízkeho, ale aj vzdialenejšieho okolia.
Veď, ak by niekto niečo potreboval, snáď sa slušne ozve, ako človek, vyjadrí sa tak, aby mu bolo rozumieť a potom sa uvidí, čo sa s tým dá robiť.
