Tessha
Vesnice:
Sunagakure no Sato
Kekkei Genkai:
Jiton
História:
,, Tak ako dávno 3. a 4. Kazekage prinášali prosperitu a blahobyt Sunagakure no Sato. Tak my klanu Tessha bude hájiť jeho silu a ak to bude potrebné samy zoberieme túto silu do rúk pričom nebude hľadieť na prekážky...“
Boli tu odkedy Sunagakure no Sato vznikla, boli tu počas jej najväčších kríz a počas najväčšej slávy a sú tu doteraz. Klan, ktorý nikdy neopustil vesnicu a bol vzorom sily a reprezentoval schopnosti, ktorými sa Sunagakure no Sato mohla pýšiť.
Áno presne tak. Každé jedno slovo a veta, mnoho iných pomenúvajú jeden jediný klan, klan Tessha. Tento klan stál od začiatku pri zakladaní vesnice a svoju silu zasľúbil pre ochranu nej samotnej. Z tohto klanu pochádzali len skutočne talentovaní shinobi a naviac s Kekkei genkai, ktorá nebola taká častá. Príkladom sily a talentovanosti bolo to, že z tohto klanu pochádzajú dvaja Kazekage, historicky jedny z najsilnejších.
Ale kde je chvála a sila tam prichádza pýcha a po pýche prichádza pád. A čím vyšší je vzlet tým ťažší je pád. V prípade klanu Tessha tento vzletel trval celé desaťročia. Už od založenia vesnice sa mohli pýšiť výsostným postavením a obrovským rešpektom vo vesnici už len preto, že každý člen, aspoň ten talentovaný, dokázal vždy ukázať novú a silnejšiu variáciu Kekkei Genkai. Postupne sa stávali vzorom pre shinobi v celej vesnici. Členovia tohto klanu bez výnimky do jedného sa stávali jouninmi alebo členmi ANBU jednotiek ak nie rovno Kazekagem. No postupne sa na ich silu zabúdalo. Ako pomaly vojny upadali do zabudnutia tak s nimi bledli aj ich úspechy a zásluhy. No to nedokázal hrdý a prastarý klan dopustiť. Potreboval cítiť, že je výnimočný. Potrebovalo vedieť, že sú najlepší a, že si zaslúžia svoje miestečko na výslní. Slová boli zbytočné... mierové obdobie, ktoré nastalo po veľkých shinobi vojnách bolo pre klan Tessha priam ubíjajúci a samovražedný.
Keď nikto nedokázal uznať ich výnimočnú existenciu a všetci odmietli vojenskou silou rozšíriť územia Sunagakure no Sato, rozhodli sa pre rázny a konečný krok. Po ktorom už nebolo možnosti návratu, bolo to buď alebo. Lenže oni boli rozhodnutí neustúpiť, pýcha a hrdosť, ktorou sa tie roky prekypovali im ani na moment nedovolila čo i len ustúpiť. Preto zosnovali tajný plán ako prevziať moc a tým nastoliť novú éru v Sune.
Preto hrdo kráčali s hlavou hrdo vztýčenou oproti bránam Sunagakure no Sato. Za jasnej noci a splnu mesiaca šli ruka v ruke so svojim osudom, ktorý sa snažili pevne chopiť do ruky a využiť to čo dosiaľ vedeli. No nastala prekážka. Čakali odpor, čakali slová možno aj činy, čakali aj samotného Kazekage no ich nie. Tých, ktorí sa im postavili do cesty boli snáď len ilúziou alebo zlým žartom.
Pred nimi totiž už na pohľad rozpoznateľní stáli prastaré legendy. Legendy o klane potomkov samotného Gaaru a silou tak mohutnou, že boli schopní pohnúť samotnou púšťou a vesnicou zároveň. Lenže ako obstojí stará, prachom a pieskom zaviata legenda, proti prastarému klanu Tessha? Ako len sa môžu postaviť do sily im neznámej, ako môžu očakávať, že zastavia klan, ktorý doteraz nenašiel premožiteľa. Kde len nabrali toľko odvahy?
No nebrali na vedomie slová ani upozornenia. Na odkaz, ktorý sa šíril púšťou znela jasná odpoveď.
,, Tak ako dávno 3. a 4. Kazekage prinášali prosperitu a blahobyt Sunagakure no Sato. Tak my klanu Tessha bude hájiť jeho silu a ak to bude potrebné samy zoberieme túto silu do rúk pričom nebude hľadieť na prekážky...“
Lenže každé jedno slovo brali vážne a akt boja už bol na spadnutie. Preto s vervou a odhodlaním sa prebudila krvilačnosť v ich žilách a po desaťročia utláčania boja konečne mohli ukázať, kto je v púšti pánom. Boj to bol neúprosný. Aj keď boli uzavretý vo väzení a zahalený do tmy to neprekážalo v tom aby sa začala masakra nevídaných rozmerov. Klan Tessha si bol vedomý svojej extrémnej sily a svojou Kekkei Genkai, ktorá im prúdila v žilách. Lenže podcenili protivníka, ktorého vedomosti a schopnosti v oblasti ovládania piesku z legiend neboli pravdivé, pretože to čo sa písali v knihách nesiahalo schopnostiam klanu Suna ani po päty. Pretože toto nebol boj, toto bola vojna medzi rodinou.
A tak aj skončila. V klane sa doteraz vraví:
,,Nikdy sme nenarazili na prekážku a nikdy sme nenašli premožiteľa. Naša sila tkvela vo výnimočnosti a jedinečnosti. Talent a sila ktorou sme oplývali nemala nikde na svete konkurenciu. No na to aby sme precitli a stali sa skutočne silnými bolo potrebné padnúť. A ten deň sme padli, padli sme na dno a ruky záchrany nám podali bratia o ktorých sme už dávno nevedeli. A dve klany sa stali rodinou. Tú noc sme spečatili opäť ako kedysi dávno pokrvnú zmluvu, že už nikdy viac neohrozíme to čo je nášmu srdcu blízke.“
Vesnice:
Sunagakure no Sato
Kekkei Genkai:
Jiton
História:
,, Tak ako dávno 3. a 4. Kazekage prinášali prosperitu a blahobyt Sunagakure no Sato. Tak my klanu Tessha bude hájiť jeho silu a ak to bude potrebné samy zoberieme túto silu do rúk pričom nebude hľadieť na prekážky...“
Boli tu odkedy Sunagakure no Sato vznikla, boli tu počas jej najväčších kríz a počas najväčšej slávy a sú tu doteraz. Klan, ktorý nikdy neopustil vesnicu a bol vzorom sily a reprezentoval schopnosti, ktorými sa Sunagakure no Sato mohla pýšiť.
Áno presne tak. Každé jedno slovo a veta, mnoho iných pomenúvajú jeden jediný klan, klan Tessha. Tento klan stál od začiatku pri zakladaní vesnice a svoju silu zasľúbil pre ochranu nej samotnej. Z tohto klanu pochádzali len skutočne talentovaní shinobi a naviac s Kekkei genkai, ktorá nebola taká častá. Príkladom sily a talentovanosti bolo to, že z tohto klanu pochádzajú dvaja Kazekage, historicky jedny z najsilnejších.
Ale kde je chvála a sila tam prichádza pýcha a po pýche prichádza pád. A čím vyšší je vzlet tým ťažší je pád. V prípade klanu Tessha tento vzletel trval celé desaťročia. Už od založenia vesnice sa mohli pýšiť výsostným postavením a obrovským rešpektom vo vesnici už len preto, že každý člen, aspoň ten talentovaný, dokázal vždy ukázať novú a silnejšiu variáciu Kekkei Genkai. Postupne sa stávali vzorom pre shinobi v celej vesnici. Členovia tohto klanu bez výnimky do jedného sa stávali jouninmi alebo členmi ANBU jednotiek ak nie rovno Kazekagem. No postupne sa na ich silu zabúdalo. Ako pomaly vojny upadali do zabudnutia tak s nimi bledli aj ich úspechy a zásluhy. No to nedokázal hrdý a prastarý klan dopustiť. Potreboval cítiť, že je výnimočný. Potrebovalo vedieť, že sú najlepší a, že si zaslúžia svoje miestečko na výslní. Slová boli zbytočné... mierové obdobie, ktoré nastalo po veľkých shinobi vojnách bolo pre klan Tessha priam ubíjajúci a samovražedný.
Keď nikto nedokázal uznať ich výnimočnú existenciu a všetci odmietli vojenskou silou rozšíriť územia Sunagakure no Sato, rozhodli sa pre rázny a konečný krok. Po ktorom už nebolo možnosti návratu, bolo to buď alebo. Lenže oni boli rozhodnutí neustúpiť, pýcha a hrdosť, ktorou sa tie roky prekypovali im ani na moment nedovolila čo i len ustúpiť. Preto zosnovali tajný plán ako prevziať moc a tým nastoliť novú éru v Sune.
Preto hrdo kráčali s hlavou hrdo vztýčenou oproti bránam Sunagakure no Sato. Za jasnej noci a splnu mesiaca šli ruka v ruke so svojim osudom, ktorý sa snažili pevne chopiť do ruky a využiť to čo dosiaľ vedeli. No nastala prekážka. Čakali odpor, čakali slová možno aj činy, čakali aj samotného Kazekage no ich nie. Tých, ktorí sa im postavili do cesty boli snáď len ilúziou alebo zlým žartom.
Pred nimi totiž už na pohľad rozpoznateľní stáli prastaré legendy. Legendy o klane potomkov samotného Gaaru a silou tak mohutnou, že boli schopní pohnúť samotnou púšťou a vesnicou zároveň. Lenže ako obstojí stará, prachom a pieskom zaviata legenda, proti prastarému klanu Tessha? Ako len sa môžu postaviť do sily im neznámej, ako môžu očakávať, že zastavia klan, ktorý doteraz nenašiel premožiteľa. Kde len nabrali toľko odvahy?
No nebrali na vedomie slová ani upozornenia. Na odkaz, ktorý sa šíril púšťou znela jasná odpoveď.
,, Tak ako dávno 3. a 4. Kazekage prinášali prosperitu a blahobyt Sunagakure no Sato. Tak my klanu Tessha bude hájiť jeho silu a ak to bude potrebné samy zoberieme túto silu do rúk pričom nebude hľadieť na prekážky...“
Lenže každé jedno slovo brali vážne a akt boja už bol na spadnutie. Preto s vervou a odhodlaním sa prebudila krvilačnosť v ich žilách a po desaťročia utláčania boja konečne mohli ukázať, kto je v púšti pánom. Boj to bol neúprosný. Aj keď boli uzavretý vo väzení a zahalený do tmy to neprekážalo v tom aby sa začala masakra nevídaných rozmerov. Klan Tessha si bol vedomý svojej extrémnej sily a svojou Kekkei Genkai, ktorá im prúdila v žilách. Lenže podcenili protivníka, ktorého vedomosti a schopnosti v oblasti ovládania piesku z legiend neboli pravdivé, pretože to čo sa písali v knihách nesiahalo schopnostiam klanu Suna ani po päty. Pretože toto nebol boj, toto bola vojna medzi rodinou.
A tak aj skončila. V klane sa doteraz vraví:
,,Nikdy sme nenarazili na prekážku a nikdy sme nenašli premožiteľa. Naša sila tkvela vo výnimočnosti a jedinečnosti. Talent a sila ktorou sme oplývali nemala nikde na svete konkurenciu. No na to aby sme precitli a stali sa skutočne silnými bolo potrebné padnúť. A ten deň sme padli, padli sme na dno a ruky záchrany nám podali bratia o ktorých sme už dávno nevedeli. A dve klany sa stali rodinou. Tú noc sme spečatili opäť ako kedysi dávno pokrvnú zmluvu, že už nikdy viac neohrozíme to čo je nášmu srdcu blízke.“
