Suna
Vesnice:
Sunagakure no Sato
Kekkei Genkai:
Suna
(Plne ovládanie a manipulácia s pieskom)
História klanu:
,,Ten moment sa zem zmenila na nepoznanie a všetok piesok púšte rozstúpil sa na pokyn jediného. Tajomné piesky púšte, zbraň silnejšia než čokoľvek iné, teraz nástrojom v rukách spravodlivých...“
Kedysi dávno nebolo pamiatky alebo čo i len zmienky o nich. Staré listiny a zvitky, ktoré boli pred desaťročiami spálené aby uchovali najväčšie tajomstvá sa pomaly vynárali na povrch. Od dávna všetci obyvatelia Sunagakure no Sato snívali žeby sa mohla púšť premeniť na obrovskú zbraň v ich rukách.
No jednu jedinú stopu sa zakryť nedalo. A to Godaime Kazekageho, Sabaku no Gaara. Shinobi schopnosťami priam stvorený na to po čom túžili všetci ostatní. Legendy o jeho sile putovali Sunagakure no Sato aj celé roky po smrti. No kam zmizla tá sila ktorou oplýval? To nik nevie, aspoň donedávna nevedel.
Ako sám veľký Gaara kedysi povedal:,, Som tu preto aby som ochránil svoju vesnicu a všetkých obyvateľov Sunagakure no Sato, ktorí sú mojou rodinou.“ Tieto slová sa nestali legendárnymi len pre samotnú vesnicu ale stali sa krédom, ktoré vyznávala hŕstka ľudí. Hŕstka utajených ľudí žijúcich ďaleko od problémov. Celých sto rokov sa ukrývali v tichosti a tieňa púšte, presne tam kde by ich nikto nikdy nehľadal. Len oni smeli dokázať a len oni smeli oplývať tým čo nik iný. Len oni, ktorí boli nazývaní „potomkami Gaaru“ smeli ovládnuť celú púšť a hranice ďaleko za nimi. Celé tie roky z diaľky dozerali na svoju rodnú vesnicu, ktorú nechceli vystaviť nebezpečenstvu. V tichosti trénovali a zlepšovali sa. Stali sa klanom ale hlavne rodinou, ktorá si ctila každého ako rovného. Rodina, ktorá musela ochrániť aj „deti“ ktoré im Gaara zanechal.
Ale nastala doba kvôli ktorej sa tak dlho pripravovali. Po dávnom odchode klanu Suna sa celé tie roky odohrávali boje a najmocnejšie postavenie klanov v Sunagakure no Sato. Tento boj už presiahol diplomatickú pôdu a tak nastal boj. Na poslednú chvíľu klan Suna zistil plány priateľa, ktorý im bol tak podobným. Za splnu mesiaca sa mal klan Tessha, klan tak podobný ba až takmer rovnaký im sa snažil prebrať najvyššie postavenie v Sunagakure no Sato. Pretože tak ako sa klan Suna pýšil predchodcom Sabaku no Gaara a jeho piesočnými technikami tak sa klan Tessha pýšil 3. a 4. Kazekagem, ktorých techniky KG, ktorými vylepšili piesok boli nezabudnuteľné.
A tak za splnu mesiaca tak ako bolo plánované kla Tessha pomaly kráčal smerom k bránam Sunagakure no Sato. No zbadali nečakané. Pred bránami vesnice stáli hrdo a bez strachu tí čo sa kedysi dávno zaviazali ju chrániť. Nenávisť a odhodlanie neustúpiť bola jasná na oboch stranách. A tu pochopil klan Tessha, že legendy o klane Suna neboli len legendami ale skutočnou pravdou. Pravdou o malej rodinke, ktorá zdedila lásku k vesnici a do vienka im bola vložená sila priam symbolická s ich vesnicou.
A tak, tu a teraz sa museli stretnúť dve rodiny, ktoré si boli kedysi blízke. No teraz stáli na dvoch rôznych stranách.
,,Pokiaľ ovládlo časť rodiny chtíč po moci a snaha ovládnuť svet za pomoci sily, pokiaľ bola časť rodiny otrávená nenávisťou a stala sa hrozbou pre ostatných. Potom my budeme musieť byť tou rukou spravodlivosti, ktorá privedie rovnováhu aj za cenu vlastného života a aj za cenu straty schopností, ktorá nám boli dané aby sme mohli vykonávať toto poslanie.“
Tieto slová niesli sa bojiskom, tento odkaz klanu Suna mal byť varovaním, že pokiaľ neodstúpia tak legenda vstane z kníh a opráši prach, ktorý sa nachádza na knihách ich múdrosti. Pokiaľ teda neustúpia tak budú musieť konať tak ako zákony kážu. No žiaľ, neustúpili.
Táto noc sa do dejín Sunagakure no Sato zapísala ako ,,Noc nárekov“. Noc nárekov z toho dôvodu, že dve najstaršie a najváženejšie klany tú noc skrížili proti sebe zbrane, každý s ideológiou iného Kazekage. Z lásky k vesnici utvoril klan Suna nad bojiskom ochranú stenu z pisku, ktorá nedovolila ničomu a nikomu preniknúť z bojiska a hlavne aby nikto nevidel to vražedné krviprelievanie, ktoré sa práve chystalo. Pretože sa očakávalo, že z toho bojiska odíde len jeden jediný klan. Jeden shinobi raz do knihy zapísal tieto slová podľa toho čo videl na vlastné oči.
,,Ten moment sa zem zmenila na nepoznanie a všetok piesok púšte rozstúpil sa na pokyn jediného. Tajomné piesky púšte, zbraň silnejšia než čokoľvek iné, teraz nástrojom v rukách spravodlivých...“
Či to trvalo roky, mesiace, dni, hodiny či len sekundy nikto netuší. Keď piesok opadol a odhalil bojisko. Ukázala sa krutá pravda. En ti najsilnejší a len tí najschopnejší z oboch strán dokázali stáť pevne na nohách. Hoc cítili, že sú na pokraji síl a svoje limity prekročili už dávno, stále v nich bola zakorenená dávno hrdosť, ktorá im nedovoľovala padnúť pred súperom na kolená.
Tu sa stalo niečo nevídané. Vodca klanu Tessha pomalým krokom pristúpil bližšie. A rukou pošpinenou nie len vlastnou krvou ponúkol mier. A ten klan Suna prijal. Na znak novej a večnej zmluvy to spečatili krvou obidvoch na rukách oboch. Klan Suna vedel, že jedinou cestou ako prebudiť klan Tessha bol spravodlivý a priamy boj. A na druhej strane si klan Tessha uvedomil, že nemôže bojovať proti niekomu kto je rovnaký ako oni samotný.
A preto klan Suna po dlhých desaťročiach zabudnutia sa vrátil do Sunagakure no Sato aby opäť zasadol na miesto ktoré im patrí.
Vesnice:
Sunagakure no Sato
Kekkei Genkai:
Suna
(Plne ovládanie a manipulácia s pieskom)
História klanu:
,,Ten moment sa zem zmenila na nepoznanie a všetok piesok púšte rozstúpil sa na pokyn jediného. Tajomné piesky púšte, zbraň silnejšia než čokoľvek iné, teraz nástrojom v rukách spravodlivých...“
Kedysi dávno nebolo pamiatky alebo čo i len zmienky o nich. Staré listiny a zvitky, ktoré boli pred desaťročiami spálené aby uchovali najväčšie tajomstvá sa pomaly vynárali na povrch. Od dávna všetci obyvatelia Sunagakure no Sato snívali žeby sa mohla púšť premeniť na obrovskú zbraň v ich rukách.
No jednu jedinú stopu sa zakryť nedalo. A to Godaime Kazekageho, Sabaku no Gaara. Shinobi schopnosťami priam stvorený na to po čom túžili všetci ostatní. Legendy o jeho sile putovali Sunagakure no Sato aj celé roky po smrti. No kam zmizla tá sila ktorou oplýval? To nik nevie, aspoň donedávna nevedel.
Ako sám veľký Gaara kedysi povedal:,, Som tu preto aby som ochránil svoju vesnicu a všetkých obyvateľov Sunagakure no Sato, ktorí sú mojou rodinou.“ Tieto slová sa nestali legendárnymi len pre samotnú vesnicu ale stali sa krédom, ktoré vyznávala hŕstka ľudí. Hŕstka utajených ľudí žijúcich ďaleko od problémov. Celých sto rokov sa ukrývali v tichosti a tieňa púšte, presne tam kde by ich nikto nikdy nehľadal. Len oni smeli dokázať a len oni smeli oplývať tým čo nik iný. Len oni, ktorí boli nazývaní „potomkami Gaaru“ smeli ovládnuť celú púšť a hranice ďaleko za nimi. Celé tie roky z diaľky dozerali na svoju rodnú vesnicu, ktorú nechceli vystaviť nebezpečenstvu. V tichosti trénovali a zlepšovali sa. Stali sa klanom ale hlavne rodinou, ktorá si ctila každého ako rovného. Rodina, ktorá musela ochrániť aj „deti“ ktoré im Gaara zanechal.
Ale nastala doba kvôli ktorej sa tak dlho pripravovali. Po dávnom odchode klanu Suna sa celé tie roky odohrávali boje a najmocnejšie postavenie klanov v Sunagakure no Sato. Tento boj už presiahol diplomatickú pôdu a tak nastal boj. Na poslednú chvíľu klan Suna zistil plány priateľa, ktorý im bol tak podobným. Za splnu mesiaca sa mal klan Tessha, klan tak podobný ba až takmer rovnaký im sa snažil prebrať najvyššie postavenie v Sunagakure no Sato. Pretože tak ako sa klan Suna pýšil predchodcom Sabaku no Gaara a jeho piesočnými technikami tak sa klan Tessha pýšil 3. a 4. Kazekagem, ktorých techniky KG, ktorými vylepšili piesok boli nezabudnuteľné.
A tak za splnu mesiaca tak ako bolo plánované kla Tessha pomaly kráčal smerom k bránam Sunagakure no Sato. No zbadali nečakané. Pred bránami vesnice stáli hrdo a bez strachu tí čo sa kedysi dávno zaviazali ju chrániť. Nenávisť a odhodlanie neustúpiť bola jasná na oboch stranách. A tu pochopil klan Tessha, že legendy o klane Suna neboli len legendami ale skutočnou pravdou. Pravdou o malej rodinke, ktorá zdedila lásku k vesnici a do vienka im bola vložená sila priam symbolická s ich vesnicou.
A tak, tu a teraz sa museli stretnúť dve rodiny, ktoré si boli kedysi blízke. No teraz stáli na dvoch rôznych stranách.
,,Pokiaľ ovládlo časť rodiny chtíč po moci a snaha ovládnuť svet za pomoci sily, pokiaľ bola časť rodiny otrávená nenávisťou a stala sa hrozbou pre ostatných. Potom my budeme musieť byť tou rukou spravodlivosti, ktorá privedie rovnováhu aj za cenu vlastného života a aj za cenu straty schopností, ktorá nám boli dané aby sme mohli vykonávať toto poslanie.“
Tieto slová niesli sa bojiskom, tento odkaz klanu Suna mal byť varovaním, že pokiaľ neodstúpia tak legenda vstane z kníh a opráši prach, ktorý sa nachádza na knihách ich múdrosti. Pokiaľ teda neustúpia tak budú musieť konať tak ako zákony kážu. No žiaľ, neustúpili.
Táto noc sa do dejín Sunagakure no Sato zapísala ako ,,Noc nárekov“. Noc nárekov z toho dôvodu, že dve najstaršie a najváženejšie klany tú noc skrížili proti sebe zbrane, každý s ideológiou iného Kazekage. Z lásky k vesnici utvoril klan Suna nad bojiskom ochranú stenu z pisku, ktorá nedovolila ničomu a nikomu preniknúť z bojiska a hlavne aby nikto nevidel to vražedné krviprelievanie, ktoré sa práve chystalo. Pretože sa očakávalo, že z toho bojiska odíde len jeden jediný klan. Jeden shinobi raz do knihy zapísal tieto slová podľa toho čo videl na vlastné oči.
,,Ten moment sa zem zmenila na nepoznanie a všetok piesok púšte rozstúpil sa na pokyn jediného. Tajomné piesky púšte, zbraň silnejšia než čokoľvek iné, teraz nástrojom v rukách spravodlivých...“
Či to trvalo roky, mesiace, dni, hodiny či len sekundy nikto netuší. Keď piesok opadol a odhalil bojisko. Ukázala sa krutá pravda. En ti najsilnejší a len tí najschopnejší z oboch strán dokázali stáť pevne na nohách. Hoc cítili, že sú na pokraji síl a svoje limity prekročili už dávno, stále v nich bola zakorenená dávno hrdosť, ktorá im nedovoľovala padnúť pred súperom na kolená.
Tu sa stalo niečo nevídané. Vodca klanu Tessha pomalým krokom pristúpil bližšie. A rukou pošpinenou nie len vlastnou krvou ponúkol mier. A ten klan Suna prijal. Na znak novej a večnej zmluvy to spečatili krvou obidvoch na rukách oboch. Klan Suna vedel, že jedinou cestou ako prebudiť klan Tessha bol spravodlivý a priamy boj. A na druhej strane si klan Tessha uvedomil, že nemôže bojovať proti niekomu kto je rovnaký ako oni samotný.
A preto klan Suna po dlhých desaťročiach zabudnutia sa vrátil do Sunagakure no Sato aby opäť zasadol na miesto ktoré im patrí.
