Hyuuga Hana

Meno:
Hyuuga Hana
Vek:
19
Hodnosť :
Jounin

Fóbia:
Hana má strach z veľkých výšiek...

Pohlavie:
žena

Rodina:
Haru Hyuuga - sestra
Yuri Hyuuga - sestra
Araki Hyuuga – otec
Akira Hyuuga - matka

Povaha:
Hana je veľmi náladová. Nikdy neviete, ako zareaguje na nejakú situáciu. Samozrejme je milá a usmievavá, ale tiež do istej miery, keď ju niekto nazlostí, ovláda sa, aby mu neodkopla hlavu do vesmíru.

Výška:
174 cm

Váha:
51 kg

Koníčky:
Keď má Hana voľno, rada si prečíta nejakú zaujímavú knihu alebo si zájde niekam do prírody.

Obľúbené:
Západ slnka nad Konohou, sledovanie dediny v noci z jej kancelárie alebo zo strechy

Neobľúbené:
Nenávidí zločinecké organizácie

Životopis:


I. kapitola
Jedného krásneho dňa sa v konožskej nemocnici narodilo dievčatko. Krásne biele očká stáčali raz na ocka a raz na mamku. Dievčatko sa smialo a ohmatávalo tvár svojej matky. Araki sa len prizeral, dúfal, že sa mu narodí chlapec. Ešte stále veril, že dievčatá sú obyčajné slabošky. V hĺbke svojej duše však mal z nej radosť. Matka dala dievčatku meno Hana.

II. Kapitola

Od môjho narodenia sa život v Hyuuga klane zmenil. Moji rodičia mali čo robiť. Bola som totiž neposedné dievčatko, ktoré robilo všetko možné, aby sa zabavilo. Bolo mi jedno, či rozbijem okno alebo pokazím hračku. Rodičia sa ma snažili hocijak vychovať, ja som bola však tvrdohlavá a stála som si za svojim.
Len čo som dosiahla štyri roky, Araki sa rozhodol ma trénovať. Keďže sa mu nesplnil sen o chlapcovi, chcel aspoň vytrénovať zo mňa jednu zo silných kunoichi.
„Poď Hana! Ideme trénovať!“ Zvolal na mňa Araki a mieril von na záhradu.
„Už idém!“ Nedočkavo som skríkla a nasledovala som ho. Spoločne sme došli na záhradu, kde sa ocko postavil čelom ku mne.
„Musíš sa naučiť základ Hyuuga klanu, juuken. Ak ho nezvládneš, Hyuuga členi ťa nikdy nebudú považovať za svojho člena.“ Vysvetlil mi.
„Ver mi oci, že sa juuken naučím stoj čo stoj!“ Vyhlásila som nadšene. Araki len pokrútila hlavou a usmial sa.
Postavil sa do bojového postoja. „Opakuj po mne moje pohyby.“
Prikývla som. „Hai!“ Tiež som sa postavila do bojového postoja.
„Aktivuj si byakugan a rob presne to, čo ti ukážem!“ Prikázal mi.
„Hai!“ Aktivovala som si byakugan a zvedavo som sa pozerala na ocka.
„Ako správny Hyuuga člen sa musíš naučiť dokonale ovládať svoju chakru. Túto chakru si nahrň do ruky a udri! Juuken sa využíva na poškodenie vnútorných orgánov.“ Vysvetlil mi. Odrazu sa rozbehol proti jednému stromu, v ruke mal juuken a udrel. Strom sa len tak zvalil na zem. Nemo som sa dívala na tú obrovskú silu. Pozrela som sa na svoje ruky, nahrnula som chakru do ruky, aj keď sa mi to ešte priveľmi nedarilo, a rozbehla som sa proti stromu. Udrela som, ale spôsobila som mu iba malinký kráter.
„Potrebuješ na to veľa tréningu...Ovládanie chakry sa nenaučíš za jeden deň. Myslím, že som ti vysvetlil všetko. Keď sa juuken naučíš, príď za mnou. Potom mi to predvedieš a keď to bude správne, prijmeme ťa ako právoplaného člena nášho klanu.“ Araki si deaktivoval byakugan a odišiel.
Od tohto dňa som trénovala takmer každý deň, záležalo mi na tom, aby som sa stala právoplatným ninjom. Asi o jeden týždeň na to tú techniku som zvádla a stala som sa ním.

III. Kapitola

Keď som dosiahla sedem rokov, mamka ma prihlásila na ninja akadémiu. Hneď v prvý deň som si našla najlepšiu kamarátku, čo ma nesmierne tešilo.
Na akadémii som sa učila na samé jednotky, vynikala som medzi ostatnými v taijutsu, zatiaľ čo moja naj kamarátka upadala. Mala hrozné známky a bola antitalent takmer na všetko. Chcela som jej pomôcť, ale nevedela som ako. Ona mi odrazu začala závidieť a znenávidela ma.
V jeden deň som sedela na hojdačke pred akadémiou. Z dverí sa vynorila moja kamarátka.
„Yuki!“ Zvolala som a kývla jej rukou na pozdrav. Ona na mňa len hodila nenávistný pohľad. Nevedela som, čo sa to s ňou deje.
„Yuki!“ Zavolala som jej meno ešte raz.
„Čo chceš?!“ Zvrieskla na mňa.
Trhla som sebou, toto som určite nečakala. „Yuki, čo ti je?“
„Daj mi pokoj, ty hlupaňa jedna! Tebe sa vždy musí všetko podariť a čo ja? Há? Myslíš si, že keď budeš najmúdrejšia, tak budeš najlepšia?! Tak si na veľkom omyle!“ Sykla.
Neveriaco som sa na ňu dívala. „Yuki, čo som ti urobila? Znenávidela si ma iba preto, že mám lepšie známky ako ty? Závidíš mi?“
„Moje pocity ťa zaujímať nemusia! Daj mi pokoj a zapamätaj si, že týmto naše priateľstvo končí!“ Skríkla na celú Konohu, otočila sa a odkráčala preč.
Nemo som sa za ňou dívala. Do očí sa mi nahrnuli slzy a rozplakala som sa. Stratila som najlepšiu kamarátku. Domov som sa nevracala, sedela som na hojdačke a kolísala sa zo strany na stranu. Nerozhodla som sa ísť domov, ani keď na nebi svietili hviezdy. Určite už bolo 9 hodín. Nakoniec ju tam našlo jedno dievča, ktoré ma posmelilo k tomu, aby som šla domov.

IV.Kapitola

Po ukončení ninja akadémie ma priradili do týmu, ktorý sa skladal z Naa Aburameho a Shiho Yamanaka. S týmovými partnermi som si rozumela, skamarátili sme sa a stala sa z nás nerozlučná trojka. Naším senseiom sa stala Inuzuka Aya. Boj s ňou sme zvládli na jednotku vďaka nášmu spolupracovaniu.
Keď som mala 12 rokov, blížili sa obávené chuuninské skúšky. Aya nás do nich samozrejme prihlásila. Pilne som trénovala a podľa názoru môjho ocka som bola silná.
Nastal deň chuuninských skušiek. Nervózne som stála pred zrkadlom a dívala som sa na svoj odraz v zrkadle. Napĺňali ma pocity neistoty a strachu, ale zároveň aj odvahy a radosti zo toho, že sa možno stanem chuunin. Pustila som vodu a umyla si tvár.
„Hana! Už je čas!“ Mamka mi zaklopala na dvere.
„Už úž!“ uterám som si osušila tvár a vybehla som von. Mamka ma nasledovala.
„Dole ťa už čakajú tvoji partneri.“ Upozornila ma a vybrala sa do kuchyne. „Držím ti palce!“ Stihla ešte skríknuť.
Usmiala som sa. „Díky!“ Odišla som na chodbu, kde ma už čakalu Nao a Shi.
„Ahooj!“ Pozdravili sa mi obaja naraz.
„Ahoj“ odzdravila som sa im, obula som si topánky a vybrali sme sa k budove, kde sa tie chuuninské skúšky konali.
„Bojím sa, čo vy?“ Neisto sa oval Nao.
„Som tak nervózna, že si ohrýzam nechty.“ Zasmiala som sa.
„Ja sa nebojím.“ Ozval sa Shi a hrdo vystrčil hruď. Prevrátila som očami. Odrazu sa pred nami týčila vysoká budova. Neisto som pregĺgla a vošli sme dnu. Cítila som nervozitu a strach z mojich partnerov. Sama som sa ovládala, aby som si nezačala ohrýzať nechty. Chodba, v ktorej sme sa objavili, bol a dosť široká a hlavne dlhá. Neďaleko stáli ostatné týmy a debatovali medzi sebou. Odrazu sa dvere otvorili a všetci sa nahrnuli dnu. Pousádzali sme sa do lavíc.
„Takže, volám sa Ibiki Morino a dnes budete skúšaní písomne. Ako vidíte, pri oknách stoja jouninovia, aby ste nemohli odpisovať. Keď niekoho pristihnú, bude vylúčený z chuuninských skúšiek!“ Informoval nás a porozdával nám papiere s testmi. „Máte na to pol hodiny, viac nie! Môžete začať!“ Sadol si na stoličku.
Ihneď som aktivovala byakugan a odpisovala som od jeného dievčaťa predo mnou. Tí jouninovia to zrejme nespozorovali, kvôli tomu som bola šťastná. Rýchlo som písala to, čo písalo to dievča a za 15 minút som mala test hotový. Ďalších 15 minút som oddychovala.
„Tak a položte perá!“ prikázal Ibiki. Všetci poslušne zložili perá. Ibiki vyzbieral testy, chvíľu sa na ne díval a vymenoval tých, ktorí neprešli. Potom sa pozrel na zostavajúcich.
„Kto nechce riešiť poslednú desiatu úlohu nech zdvihne ruku!“ Jeden chlapec ruku zdvihol a vylúčili ho zo skúšiek.
„Už nikto? Dobre, desiatou úlohou je...“ Nastalo hrobové ticho. „Nič, všetci ste prešli!“ Zvolal nadšene. Udivene som sa naňho dívala. Nepochopila som, čo to má byť. A nebola som jediná, kto tomu nechápal.
Zrejme si Ibiki všimol naše prekvapené tváre. „Táto úloha vás skúšala v tom, či ste odvážni.“ Vysvetlil.
„Ahá!“ Usmiala som sa a vyskočila zo stoličky. „Jupí, prešla som!“ O nedlho sa ku mne pridávalo čoraz viac geninov. Všetci boli šťastní.
Doma sa tešili so mnou. Moja radosť ale dlho netrvala, blížila sa totiž druhá časť chuuninských skúšiek. Síce som prešla, ale bola som v bezvedomí, objavili sa tam totiž ninjovia zo zločineckých organizácií, takže si na tú časť ani nepamätám...
Tretia časť chuuninských skúšiek sa konala o pol roka neskôr. Za ten čas som sa stihla naučiť mnohé techniky. Dúfala som, že prejdem...
Nastal deň a s ním prišla aj obávaná tretia časť chuuninských skúšok. Boli to boje.
Nervózne som sa opierala o zábradlie a dívala som sa na boje dejúce sa podomnou. Bola som nervózna. Nao a Shi mi pridávali odvahu, ale nič mi to nepomohlo.
Čoskoro sa v tabuli, v ktorej sa vyžrebujú mená dvoch súperov, objavilo : Hyuuga Hana vs Nara Rin. Pozrela som sa na mojich partnerov a skočila som dole. Oproti mne sa postavilo dievča s čiernými vlasmi a unudeným úsmevom.
„Hyuuga Hana, Nara Rin! Môžte začať!“ Chlapík so slamou v ústach odskočil a ja som sa postavila do bojového postoja. Aktivovala som byakugan a pozorne som sledovala Rin. A boj sa mohol začať. Raz to vyzeralo, že vyhrám ja, a raz že vyhrá Rin. Rin bola silná kunoichi a hlavne talentovaná. Stále ma blokovala tieňovými technikami. Nakoniec sa mi však podarilo ju doraziť, z čoho som bola nesmierne šťastná. Stála som nad telom súperky.
„A víťazom je Hyuuga Hana!“ Oznámil ninja a ja som sa vrátila naspäť na sovje miesto. Bola som šťastná.
„Bola si úžasná!“ Povedali Nao a Shi naraz. Usmiala som sa. Po chvíli bol rad na Shiho a neskôr aj na Naa. Zvládli to, hoc s obtiažimi, ale zvládli.
Keď som sa vrátila domov, moji rodičia mali zo mňa obrovskú radosť, tak isto aj moje dve sestry. Ocko ma začal uznávať a mamka tiež. Dokonca sme oslavovali môj úspech. Od chuunina ma už delila posledná a namáhavá úloha.
Sedela som v sedadle na štadióne a dívala som sa na boje na ihrisku. Vedľa mňa sedeli rodičia moje dve sestry. Zatvorila som oči a snažila som sa upokojiť.
„Hyuuga Hana a Yuki!“ Skríkol ninja so slamou v ústach. Zadržala som dych. Budem musieť bojovať proti mojej bývalej kamarátke? Nie...Toto jej neurobím. Skočila som doprostred ihriska a tak isto aj Yuki. Zdvihla som ruku. „Vzdávam sa!“
Ľud na tribúne zhíkol. Yuki sa na mňa nechápavo dívala.
„Nebudem bojovať proti mojej najlepšej kamoške.“ Vysvetlila som. Bola som sklamaná, že sa mi sen o tom, že porazím súpera, nesplnil. So sklopenou hlavou som odchádzala z ihriska. Rodičia vo mne znova stratili vieru.

V.Kapitola

Rok na to som sa znova zúčastnila skúšok, ktoré som splnila. Rodičia mi znova začali veriť...Keď som dosiahla 16 rokov, prihlásila som sa na jouninské skúšky. Viem, že som ich zvládla, ale nepamätám si na to, pretože hneď po nich ma napadol nejaký ninja, ktorý ma tak omráčil, že som čiastočne stratila pamäť.
Odvtedy sa začal môj plnohodnotný život ninju Konohy...
V deň mojich 19 narodenín, som sa prechádzala po ulici v Konohe. Usmievala som sa od ucha k uchu, od niektorých ľudí som dostala darčeky. Odrazu sa zem otriasla. Z druhej strany Konohy sa ozýval rev a výskot vystrašených ľudí.
„Čo to...?“ Rozbehla som sa tam. Uvidela som len spúšť a niekoľko mŕtvych ľudí. Uprostred ležal mŕtvy hokage.
„Hokage-sama!“ Dobehla som k nemu a kľakla si. Potriasla som s ním, ale nič. Oči neotváral.
„Hokage-sama!“ Zopakovala som, ale stále sa nič nedialo. DO očí sa mi nahrnuli slzy. Vstala som a zatla som päste. Chcela som sa pomstiť tomu, kto zabil Hokageho a niekoľko ľudí. Vybehla som z Konohy a našla som dotyčného. Bol to nejaký čudný chlapík, zrejme zo zločineckej organizácie.
„Zabijem ťa!“ Aktivovala som byakugan a postavila som sa do bojového postoja.
„Ale, ale, koho to tu máme? Hyuugu? Také malé decko sa chce postaviť mne! Pfuj!“ Odpľuvol si a tiež sa postavil do bojového postoja.
„Hlupák! Ja sa pomstím!“ Zaútočila som naňho. Nečakala som, že ten ninja bude mať rinnegan. Zakaždým ma vlnou odhodil preč. Nevedela som ako ho mám poraziť. Odrazu ma niečo napadlo. Stála som na mieste a za mnou sa ozýval nejaký šuchot. Otočila som sa.
„Yuki?“ Neveriaci som krútila hlavou.
„Prišla som ti pomôcť.“ Pousmiala sa. „Vieš, vtedy som bola hlúpa. Nechápem, ako som mohla opustiť kamošku iba preto, že mala lepšie známky ako ja. Odpustíš mi?“
„Yuki!“ Objala som ju.
„Dojímavé scénky si nechajte na potom!“ Zavrčal ten ninja.
„Yuki, pamätáš si na našu formáciu?“ opýtala som sa jej a do rúk som si nahrnula chakru.
„Jasné!“
Ja som zaútočila spredu, Yuki zozadu. Ninja nás samozrejme vlnou odhodil. Yuki poskladala pečate a vyvolala svojho summona, ktorý spadol priamo na toho ninju, čím ho pripučil. Odvtedy sme nerozlučné kamarátky.

-------------------------------
Klan:
Hyuuga

Kekkei Genkai: Byakugan

Schopnost Kekkei Genkai:

Spoiler:

Štýl boja:
Hana sa ako správny člen Hyuuga klanu špecializuje na taijutsu, dokonca je majsterka byakuganu

Zbraň, vybavenie:
kunaie, shurikeny, výbušné lístky, katana, senbony

Podstata:
žiadna

Obrázok:


Techniky:

E techniky:
základné E- techniky z akadémie

D techniky:
Shunshin no Jutsu

C techniky:
Kuchyiose no jutsu (C)
Shugohakke Rokujūyon Shō (C)


B techniky:
Hakkeshō Kaiten (B)

A techniky:
Hakke Sanbyaku Rokujuuisshiki (A)
Jūho Sōshiken (A)

S techniky:
Hakkeshō Kūten (S)