Meno a priezvisko: Reizo Hoshigaki
Prezývka: Rybička Reizo
Hodnosť: Genin
Vek: 15
Dedinka: Mlžná
Pohlavie: Muž
Podstata: Suiton
Klan: Hoshigaki
Sensei: -
Charakter No, u Reiza sa objavuje rozdvojená osobnosť. Nie, nie je to nič vážne, len má dve podoby. Keď je kľudný, keď je sám sebou, je strašne hanlivý, tichý, pokojný a dosť utiahnutý. Dosť tomu pomáha jeho podoba, ktorá nie je príliš.. Príjemná a ľudská. Totižto, dosť sa podobá na Kisameho, o ktorom sa hovorí, že je zakladateľ klanu, v ktorom Reizo žije. Žraločia pokožka a oči, tak isto aj jeho zuby, žiabre. Nič príjemné. Bojí sa, je ako ešte malé žrialioča, skoro každého. Bojí sa, že ho budú napadať kvôli jeho vzhľadu. Nevytvára si putá, s nikým sa nerozpráva, keď nemusí, svoju tvár a telo si zakrýva čiernym plášťom s kapucňou.
Avšak, jeho druhá podoba, tá "žraločia" je úplný opak. V tomto stave, túžba po krvi je príliš mocná, aby sa ovládal. V tomto stave, dokáže zabíjať, bez predsudkov, bez citov. Aj svojich. Zatiaľ táto osobnosť u Reiza nebola ukázaná, a skoro ani nebude. Ako už bolo spomínané, ešte je len "mláďa"
Obľúbené: Reizo miluje vodu. Strašne. Vždy má pri sebe nejakú tu vodu, bez ktorej by asi neprežil, a vďaka "žiabram" dokáže dýchať aj pod vodou, preto si s ňou vytvoril blízky vzťah. Taktiež má rybičky, o ktoré sa stará, a sú, po jeho "mame", jediné stvorenia, ktorá má zo všetkého rád, na ktore sa usmieva.
Neobľúbené: Neznáša ľudí, ktorý posudzujú ľudí, podľa vzhľadu, alebo podľa toho, čo v ňom je, a nikto sa nepozerá, ako mu bije srdce. Taktiež neznáša suchoty, horko a páľavá slnko.
Zlozvyky: Má zlozvyk jesť surové mäso. Obvykle to robí tajne, ale nemá problém, to ukázať aj na verejnosti.
Sen: Jeho sen je jednoduchý. Chce byť vo svete Shinobi užitočný. A možno aj nájsť Samehadu, ale, tomu prioritu nedáva, pretože Kenjutsu nemá veľmi rád.
ŽivotopisMôj život začal ako každému. V nemocnici v Kiri. Mnohý si mysleli,a mnohý si ešte myslia, že vďaka vzhľadu som sa nenarodil ako normálny človek, ale opak je pravdou. Narodil som sa normálne! Ako obyčajný človek, s malou .. No, nedá sa to ani nazvať vadou, pretože to má svoje výhody. Nazveme to, špeciálnou schopnosťou. Moji rodičia sa rozhodli, že budem mať určite lepší život bez nich, a tak ma dali jednej starej dáme, ktorá nemohla mať deti, aby sa o mňa starala. A na neuveriteľnenie božie, ona ma prijala. Ako vlastného syna vychovávala, a len pri nej som bol šťastný. Len ona nehľadela na povrch, aj ona mala špeciálnu schopnosť. Dokázala vidieť pod povrch, priamo do srdca, do duše, a hneď vedela spoznať, aký človek je. A mňa hneď zaradila k tým, lepším. Avšak, ako som sa mal doma príjemne, vonku to bolo horšie. Na akadémiu som nastúpil ako 10 ročný, a vtedy sa môj život zmenil. Z veselého žraločíka, sa stal utiahnutý a tichý žralok, ktorý nedáva najavo city, až na strach. Toho som mal až príliš. Nedal som ani spolužiakom na výber, hneď som ich odsúdil, a oni sa tak ku mne aj správali. Bol som vyvrheľ, ktorý sedel vždy sám, v rohu triedy, a ozval sa len vtedy, ak ho učiteľ skúšal. A mne to vlastne tak vyhovovalo. Nik sa do mňa nestaral, nik do mňa nerýpal, a úsmev som ukazoval len Ayi. Ktorá sa o mňa starala. Až do dňa skúšok. V tento deň, dosť upršaný deň, sa skladali skúšky. Nervózne som vyčkával pri dverách, čakajúc na ortieľ smrti, keď som započul rozhovor, ktorý viedli dvaja spolužiaci vedľa mňa. Aj keď som nechcel počúvať, len čo som započul svoje meno, nastražil som uši. A to som radšej nemal robiť. Samozrejme, sa rozprávali o mne, mojom vzhľade, divnom správaní, a to, že ma videli jesť surové mäso. A len čo spozorovali, že ich sledujem a počúvam, so sladkými úsmevmi sa došuchtali až ku mne. A začala sa zvada. Jeden napadlo mňa, slovne, ja som sa bránil, než ma druhý napadol tiež, ale už fyzicky. Keďže som bol strašný bojko, nedovážil som sa brániť, a asi by ma tam pri dverách strepali, keby ich nezahriakla Kasumi. A oni ma nechali. Keď už som chcel vstať, a poďakovať, zavolali ma dovnútra na skúšky, ktoré som splnil nad očakávania dobre. Vtedy ma poháňala myšlienka na ňu, a ja som s úsmevom otvoril dvere, dúfajúc že ju zazriem, no ona tam už nebola. A môj úsmev, prvý úsmev, ktorý som ukázal na verejnosti, hneď zmizol. Avšak, chcel som ju vyhľadať, stretnúť, a hlavne sa spýtať, prečo? Prečo mi pomohla? Vyšiel som z akadémie, a pozrel sa na slnko.
Yosh! Život ninji začína!
Schopnosti/Zameranie
Ako už moje priezvisko naznačuje, mojou jedinečnou schopnosťou, sú moje žiabre, vďaka ktorým dokážem dýchať pod vodou. Ďalej je to blízky vzťah ku žralokom, dokonca aj moja podoba to naznačuje. Vďaka tomu, som dosť rýchly a mrštný, a vo vode neporaziteľný (Čo sa týka plávania). Ďalej je to moja zásoba čakry, ktorá je, aj keď len o malú trošku vyššia než u ostatných, ale aj tak. Podľa všetkého, je od Kisameho, ale, o tom nevie nik.
Genjutsu: Čo sa týka tohto oboru, v ňom som úplne pako, drevo, poleno, a iné synonymá. Veď mi robí problém použiť Kai, nie to vzdorovať mu. Začo vďačím, aj nízkej inteligencii. Niežeby som bol pako, ale.. Zas, stratég zo mňa nebude.
Ninjutsu: Moja špecialitka, načo sa hlavne zameriavam. Techniky spojené s klanom, žraločie techniky. Suiton, ako moja jediná podstata do konca života, len dosadzuje moje zameriavanie.
Taijutsu: Nie som v ňom majster, ale ani lempl. Radil by som sa na taký priemer.
/Prosím, nevšímajte si úpravu, týždeň som odstavený, a taktiež, prekusnite tú samehadu, a plášť Akatsuki, nejak sa mi to nechce piplať s tým. xD
