Tsukimia Yamijichi

Jméno a příjmení: Tsukimia Yamijichi
Vesnice: Sunagakure no sato
Požadovaná hodnost: Veliteľka Jouninov
Věk: 19
Datum narození: 13.1
Kekkei genkai: ---
Klan: ---
Sensei: ---
Charakter: Tsukimia má trocha zložitú povahu, vlastne sa ku každému dokáže správať inak. Rada si ale robí srandu z takých geninov a študentov akadémie. Často však podpichuje aj seberovných shinobi no, proste ju to tak naplňuje. Vždy to ale myslí zo srandy, v skutočnosti by nijakého svojho priateľa nedokázala ohovárať, jedine že by sa opila. No a je to taký celkom spoločenský typ, vie však dokonale maskovať a ovládať svoje emócie, mimiku a podobne. Jej hyperaktivita je zato na celkom normálnej úrovni. Nie je nijaká brr, nemôže si to dovoliť kvôli jej postaveniu a dôležitosti misií na aké zväčša chodí. Preto sa snaží najprv uvažovať a až potom veci radikálne riešiť.

Minulost:
Tsukimia sa nenarodila tak úplne v Sunagakure no sato, ani v zemi vetra. Narodila sa v úplne normálnej dedinke ktorá sa nachádzala v Zemi železa. Vlastne ani nepatrila k žiadnemu klanu, dokonca ani nepriamo. Odmalička na ninjutsu a ani ostatné odvetia shinobi neprejavovala absolútne žiaden talent. Rodičia ju vždy viac menej milovali, starali sa o ňu a zasypávali ju láskou, chceli z nej mať chytré dievča a práve preto ju aj učili rôzne veci z rôznych oborov. Zozačiatku to nebolo nič náročného, iba obyčajné písanie, čítanie a počítanie a podobné veci. No mala sa začať učiť aj užitočnejšie práce ale, nejak na to nebol čas. Keď totiž dosiahla veku štyroch rokov, jej rodičia zem železa museli opustiť. Nikdy sa nedozvedela prečo no vôbec sa jej to nepáčilo. Našla si tam priateľov, aj keď bola ešte maličká dalo sa povedať, že si zvykla aj na zimu. Mala úplne dokonalý a šťastný život, preto nechápala prečo proste museli odísť. Spolu s rodičmi cestovala celkom rok, ten rok však bol asi najťažší v ich živote, vlastne aj posledný rok vôbec ktorý spolu ako rodina strávili. Cestovali niekoľko desiatok kilometrov, často však mali zastávky v okolitých dedinách no nikdy sa v nich nezdržali príliš dlho. Nikdy sa nikde nemohli zdržať dlho páč nikdy nemali peniaze na nejaké normálne ubytovanie. Žili zväčša z toho čo príroda ponúkla. Jej mama vedela variť ale surové mäso či nejaké plodiny musel zaobstarať otec. Ten bol veľmi dobrým lovcom no .. stále to nebol žiadny bojovník, samuraj či shinobi. To bol tiež dôvod prečo sa ich rodina "rozpadla". Bolo to v jednej dedine ktorá bola blízko zemi vetra, už tam pomaly zasahovala púšť a vládly tam tropické teploty, vôbec to nebolo prostredie v ktorom bola Tsukimia zvyknutá žiť, na to podnebie si zvykala ešte veľmi dlhý čas. Dôležité bolo však to, že jej rodičom proste vadilo v akých podmienkach musí žiť, toto cestovanie ju totiž viditeľne ničilo. Za celý ten rok sa dosť zmenila aj jej hravá a usmievavá nálada.. celá tá radosť zo života. Práve preto sa rozhodli ju doslova "predať". Nešlo im o peniaze, vedeli však že sa bude mať oveľa lepšie v nejakej dedine či podobne. Predali ju shinobimu ktorý z dediny rekrutoval nových potencionálnych študentov akadémie do Sunagakure no sato. Z tej dediny sa mu podarilo presvedčiť hneď tri rodiny, tjest naverboval celkom troch potencionálnych shinobi + Tsukimiu ktorá v ten moment vôbec nič nechápala. Keď sa lučila zo svojimi rodičmi tak sa to nezaobišlo bez plaču a prostého "nechcem". Nedali jej však na výber a tak ju sunagakure no shinobi musel odtiahnuť od mamy a otca nasilu. Začal pre ňu úplne nový život ktorý nebol vôbec ľahký. Už len po ceste do Sunagakure no sato zamdlela asi dva krát, prekonala minimálne jednu horúčku a celý čas mola trocha malátna. Prostredie ako aj slnko ju ničilo stále viac a viac. Prvý týždeň v Sunagakure strávila iba v nemocnici páč sa zotavovala z celoročného cestovania. Až potom jej dovolili vôbec vychádzať z ubikácii, nie to ešte chodiť na akadémiu. Skôr či neskôr mala absolvovať aj ju, prijali ju na Akadémiu v jej šiestich rokoch. Prvý krát v živote sa začala učiť niečomu, čo pre ňu bolo doteraz úplne neznáme. Ninjutsu, Genjutsu a Taijutsu. Niekomu to mohlo prísť divné ale ona v tom bola naozaj vynikajúca. Pôvodné tri roky výcviku absolvovala za jeden, aj to s veľmi dobrými výsledkami. Sunagakure sa mohla tešiť z toho, čo sa talentovanú kunoichi to z akadémie vyšlo. Odmalička začala vymýšľať svoje vlastné druhy techník, vždy ju priťahovali najviac fujinjutsu, bariéry či vysokorýchlostné techniky. Často mala pokusy o svoje vlastné, tým však zanedbávala svoje povinnosti ako shinobi a práve preto jej ďalší postup trval dlhé tri roky. Počas nich však vyvinula ako tak svoju vlastnú techniku ktorá fungovala na kvázi obráteného kuchiyosenu. Bola to však len jej prvá fáza.. kým ju dopilovala dokonca tak to ešte niekoľko rokov trvalo. Chuninske skúšky spravila vo svojich desiatich rokoch, spravila ich na prvý krát čo však už viac menej od nej každý očakával. Čo sa týka hodnosti Jounin, nikdy na ňu tak úplne oficiálne nepostúpila. V jedenástich ju totiž rekrutovali do Anbu jednotiek Sunagakure no sato. Mala tam zopár takých ˇhavých misií, pár krát jej išlo o krk, pár týždňov niekedy strávial v nemocnici kvôli zraneniam a .. proste klasický život Shinobi. Po tom čo vystúpila z Anbu jendotiek, konali sa skúšky na Velitela Jouninov. Prihlásila sa na ne skôr tak z rozmaru, chcela si svoje schopnosti otestovať proti ostatných shinobi zo Sunagakure no sato. Bolo celkom prekvapenie keď porazila každého jedného protivníka a tým si zaslúžila status Velitela Jouninov, no, ešte divnejšie bolo že vtedy mala pätnásť. Nikdy však nepocítila nejakú extrémnu zmenu v jej voľnom čase. Proste išiel život stále ďalej takmer takým istým tempom. Počas štyroch rokov sa okrem Kazekageho nenašiel jounin ktorý by ju dokázal prekonať, práve kvôli tomu si stále svoj status udržiava a rozhodne ho nikomu zadarmo, a ani za peniaze nedá !

Seznam jutsu:

Spoiler:

Poslední příspěvek v únoru. Postava se přesouvá do neaktivních ^^