Shionov bytík ^^

Malý, jednoizbový byt, s kúpeľňou a kuchyňou. Nič viac, nič menej. Na viac si nemôžem dovoliť, a aj teraz mám problém s platením. V izbe, sa nachádza snáď všetko nepotrebné, a jeden gauč, na ktorom spím. A kuchyňa? Tá je plná Granka, Chokapika, a Nesqika, a iných čokoládových blbostí, ktoré mi ničia zdravie, no ja som na nich závislý ^^

Dorazil som do svojho bytu, aj keď to chvíľu trvalo. Aj keď to bol byt, taký aký bol. Narozdiel od našej štvrti, v ktorom som mal možno dom, tu som však mal domov! Pri príchode som sa striasol nahnevanému domovníkovi, ktorému už dlhujem peniaze za byt asi týždeň. Nemohol som si to dovoliť. A pýtať si peniaze od rodičov, alebo žiadať pomoc od sestry.. Nato som bol až príliš hrdý, aby som niečo také urobil. A tak som len jednoducho zatresol dvere, zamkol ich a vošiel do obývačky, jedinej miestnosti, v ktorej sa dalo poriadne žiť. Bez slova som sa hodil na gauč, ľahol si, založil ruky za hlavu a snažil sa zabudnúť na, aj keď krátku, avšak dosť nepríjemnú návštevu v jej kancelárii. Ale, čím viac som sa snažil zabudnúť, tým viac som prichádzal nato, ako jej ubližujem. A čím viac som nato prichádzal, tým sa mi ukazovalo viac a viac spomienok na minulosť. Krvavú minulosť...

Spoiler:

Trhol som sa, a spomienky na minulosť som znova zamkol v tajnej miestnosti, v hlave. Po tvári mi stiekla slza. To ty zato môžeš! Mal som u rád, vždy som mal.. Vždy keď na mňa dávala pozor, aj keď som ju vždy naštval, vždy jej Granko, ktorému sa nik nevyrovná. Tie zážitky si zničil ty! A teraz zničím ja teba! Znova som poslal myšlienku niekam. Nebol som toho schopný.. Bol som príliš slabý, príliš som sa podobal na otca. Avšak, na jedno som mal. Vytiahol som z vrecka posledné peniaze a vyskočil som von oknom, priamo do ulíc. Gome...