Jméno Přímení:
Sabaku no Daichi
Věk:
17
Pohlavie:
Muž
Hodnosť :
Genin
Místo původu:
Sunagakure no Sato
Hijutsu:
Suna
(Špecifická schopnosť ovládať piesok a manipulovať ním)
Povaha:
Daichi je strašne nevyspytateľný človek. Po udalostiach čo as mu stalo sa úplne zmenil. Je utiahnutý, tichý a stráni sa spoločnosti. No keď sa dostane do nebezpečnej situácie alebo do boja tak sa dokáže trochu prebudiť a vnímať okolie. Inak je to pokojný človek, ktorého nič nerozruší až na jeden moment. Vtedy dokáže aj otvoriť ústa aby rozprával.
Fóbie:
Zo smrti.
Sen:
Spomenúť si.
- Zbraň, vybavenie:
ZVN
Tykev s pieskom
Katana, ktorá skôr slúži len ako spomienka na minulosť.
Zvláštnosti:
Na krku má jazvu, ktorá sa nikdy nezahojila úplne ale nie je už takmer viditeľná. No Daichimu to nevadí a je na ňu skôr hrdý, jedna z posledných spomienok ktorú má.
Životopis postavy:
,, Nevedomosť je sladká.“
,, Život bez spomienok utrpenie.“
,,Kto som?“ padla otázka.,, Kde to som?“ nasledovala ďalšia.,, Ako som sa sem dostal?“ prichádzala ďalšia a za ňou mnohé iné. Ťažké prebudenie ako po zlom sne uprostred ničoho. Aké to je frustrujúce prebudiť sa niekde netušiac nič a o nikom. Ležať v krvi preliatej, na mieste prekliatom, s rukami poškvrnenými smrťou.
Chlapec netušiac ako, ani prečo sa prebudil na tomto mieste. Nepoznal nikoho, nepoznal nič ale videl všetko okolo seba. No nedokázal si spomenúť ani na záblesk toho čo bolo predtým. 17 rokov života sa v momente premenili na nič akoby vietor jemným vánkom, odvial všetko do zabudnutia. Ostal len on, on sám, on jediný.
Strach, obavy a zdesenie. To jediné videl a to jediné cítil. To v ňom prebudilo ten najdôležitejší inštinkt aký sa prebudiť u dieťaťa môže... útek. Utekal a utekal ďaleko preč, preč od tohto všetkého. Preč od krvi a smrti ktorú práve zažil no vinníka nenašiel. Pochybnosti sa v ňom prelínali s myšlienkami.,, Čo ak som to bol ja? Čo ak som bol tým kto to spôsobil? Prečo sa to vôbec muselo stať?“ to boli jedny z prvých otázok.
Stačil jediný pohľad na svoj odraz ktorý zbadal na vodnej hladine. Jazva na krku, ktorá bola dostatočne čerstvá na to aby mu došlo čo sa práve odohralo. Tykev na chrbte znamenala symbol jeho sily a katana ktorú mal pripnutú k boku mu naznačovala kým je a dala mu odpoveď na to kým je... Sabaku no Daichi.
Od toho dňa len hľadal to čo stratil. Spomienky, život a rodinu. Hoc vedel, že pravda bude bolieť a možno strojcom všetkého utrpenia bude on aj napriek tomu sa odhodlal nájsť odpoveď. Ruka v ruke s tým šli aj jej schopnosti. Každú chvíľu skúmal čo dokáže. Nebolo to náročné pretože ich mal v sebe vrodené, schopnosti ktoré sa aktivovali kedykoľvek nehľadiac na to, že si nespomínal kde k ním prišiel. Len ten piesok... ten piesok mu dával nádej, že raz nájde odpoveď ktorú hľadá. Svoje schopnosti bol nútený pri ceste svetom použiť zopárkrát. No akoby to nebol on. Čím viac sa do boja vkladala tým bezcitnejší bol až musel naplniť krvavú cestu ktorú si vybral.
Cesta pravdy ktorú hľadá je ťažká a náročná. Vie, že bude musieť siahnuť na dno svojich schopností. Vie, že bude musieť opäť preliať krv hoc aj nevinných. Vie, že bude musieť opäť nahliadnuť smrti do očí a vie, že odpoveď nájde... aj keby mal otvoriť samotné brány pekelné a nájsť pravdu aj v temnote zabudnutia.
-Obrázok:
Sabaku no Daichi
Věk:
17
Pohlavie:
Muž
Hodnosť :
Genin
Místo původu:
Sunagakure no Sato
Hijutsu:
Suna
(Špecifická schopnosť ovládať piesok a manipulovať ním)
Povaha:
Daichi je strašne nevyspytateľný človek. Po udalostiach čo as mu stalo sa úplne zmenil. Je utiahnutý, tichý a stráni sa spoločnosti. No keď sa dostane do nebezpečnej situácie alebo do boja tak sa dokáže trochu prebudiť a vnímať okolie. Inak je to pokojný človek, ktorého nič nerozruší až na jeden moment. Vtedy dokáže aj otvoriť ústa aby rozprával.
Fóbie:
Zo smrti.
Sen:
Spomenúť si.
- Zbraň, vybavenie:
ZVN
Tykev s pieskom
Katana, ktorá skôr slúži len ako spomienka na minulosť.
Zvláštnosti:
Na krku má jazvu, ktorá sa nikdy nezahojila úplne ale nie je už takmer viditeľná. No Daichimu to nevadí a je na ňu skôr hrdý, jedna z posledných spomienok ktorú má.
Životopis postavy:
,, Nevedomosť je sladká.“
,, Život bez spomienok utrpenie.“
,,Kto som?“ padla otázka.,, Kde to som?“ nasledovala ďalšia.,, Ako som sa sem dostal?“ prichádzala ďalšia a za ňou mnohé iné. Ťažké prebudenie ako po zlom sne uprostred ničoho. Aké to je frustrujúce prebudiť sa niekde netušiac nič a o nikom. Ležať v krvi preliatej, na mieste prekliatom, s rukami poškvrnenými smrťou.
Chlapec netušiac ako, ani prečo sa prebudil na tomto mieste. Nepoznal nikoho, nepoznal nič ale videl všetko okolo seba. No nedokázal si spomenúť ani na záblesk toho čo bolo predtým. 17 rokov života sa v momente premenili na nič akoby vietor jemným vánkom, odvial všetko do zabudnutia. Ostal len on, on sám, on jediný.
Strach, obavy a zdesenie. To jediné videl a to jediné cítil. To v ňom prebudilo ten najdôležitejší inštinkt aký sa prebudiť u dieťaťa môže... útek. Utekal a utekal ďaleko preč, preč od tohto všetkého. Preč od krvi a smrti ktorú práve zažil no vinníka nenašiel. Pochybnosti sa v ňom prelínali s myšlienkami.,, Čo ak som to bol ja? Čo ak som bol tým kto to spôsobil? Prečo sa to vôbec muselo stať?“ to boli jedny z prvých otázok.
Stačil jediný pohľad na svoj odraz ktorý zbadal na vodnej hladine. Jazva na krku, ktorá bola dostatočne čerstvá na to aby mu došlo čo sa práve odohralo. Tykev na chrbte znamenala symbol jeho sily a katana ktorú mal pripnutú k boku mu naznačovala kým je a dala mu odpoveď na to kým je... Sabaku no Daichi.
Od toho dňa len hľadal to čo stratil. Spomienky, život a rodinu. Hoc vedel, že pravda bude bolieť a možno strojcom všetkého utrpenia bude on aj napriek tomu sa odhodlal nájsť odpoveď. Ruka v ruke s tým šli aj jej schopnosti. Každú chvíľu skúmal čo dokáže. Nebolo to náročné pretože ich mal v sebe vrodené, schopnosti ktoré sa aktivovali kedykoľvek nehľadiac na to, že si nespomínal kde k ním prišiel. Len ten piesok... ten piesok mu dával nádej, že raz nájde odpoveď ktorú hľadá. Svoje schopnosti bol nútený pri ceste svetom použiť zopárkrát. No akoby to nebol on. Čím viac sa do boja vkladala tým bezcitnejší bol až musel naplniť krvavú cestu ktorú si vybral.
Cesta pravdy ktorú hľadá je ťažká a náročná. Vie, že bude musieť siahnuť na dno svojich schopností. Vie, že bude musieť opäť preliať krv hoc aj nevinných. Vie, že bude musieť opäť nahliadnuť smrti do očí a vie, že odpoveď nájde... aj keby mal otvoriť samotné brány pekelné a nájsť pravdu aj v temnote zabudnutia.
-Obrázok:
